V zime si tam môžete odtrhnúť jahôdku a v lete sa príjemne ochladiť. Že také miesto v našej krajine nenájdete? Ale kdeže. Či už ste počas pandémie nelenili a obišli všetky známe destinácie vnútri našich hraníc, máme pre vás špeciálny zoznam menej známych, ale o to zaujímavejších výletov. Keďže tento článok je opäť česko-slovenský, znamená to osem tipov na netradičné cestovanie. Čím začneme?

 

Začnime výletom na zrúcaninu hradu. A keďže hrady u nás väčšinou stáli na kopci, znamená to najprv „stupák“, odmenou však bude krásny výhľad. Máte deti? Vtiahnite ich do hry na stredovekého rytiera. Môžete tiež preskúmať okolie detektorom kovov alebo si urobiť zopár romantických fotiek.

 

Zrúcanina hradu Súľov

Ak sa chcete pozrieť na zaujímavú zrúcaninu a užiť si krásny výlet po stopách povesti, vydajte sa na Súľovský hrad. Jeho zvyšky sa nachádzajú v nadmorskej výške 652 metrov nad morom – na dvojkilometrovej trase tak počítajte s prevýšením asi 270 m. Ak úspešne dôjdete do cieľa, nezabudnite vyjsť aj po rebríku a vyštverať sa dierou do najvyššej časti hradu, odkiaľ je prekrásny výhľad.

 

So zrúcaninou je spojená tragická udalosť spred dvanástich rokov, keď sa k nej na výlet vybrala štvorčlenná rodina. Počas cesty rodinu zastihla búrka s bleskami a hromobitím, ktorá všetkých členov zasiahla. Päťročný chlapček však zachoval duchaprítomnosť a dokázal zísť zo strmého kopca a privolať záchranárov. Malý hrdina tak zachránil život svojmu otcovi, jeho mamu a sestru sa však už zachrániť nepodarilo. Prírodné živly sú nevyspytateľné, ak sa chystáte na výlet, nezabudnite sa vopred pozrieť na predpoveď počasia.

 

Rozpadnutý kláštor s prírodnou strechou na Malom Blaníku

Keď sa povie Blaník, väčšina Čechov si spomenie na Blanických rytierov, rozhľadňu alebo značku bezmotorových lietadiel. My vás však chceme upozorniť na zrúcaninu kláštora na Malom Blaníku. Ak sa tam vyberiete, čaká vás krásna prechádzka bukovým lesom, pomerne málo turistov a zachovalé obvodové murivo kaplnky postavenej na mieste, kde stáli stavby už počas renesancie.

 

Podmanivú atmosféru dokresľuje najmä prastarý smrek rastúci uprostred stavby, jeho konáre tvoria akúsi prírodnú strechu. Ak máte radi strašidelné príbehy, vedzte, že v 19. storočí obýval zrúcaninu kaplnky pustovník Antonín Zeman z Pacova a traduje sa, že jeho duch stráži kaplnku dodnes. Najčastejšie sa vraj zjavuje o polnoci pri spadnutom železnom kríži pri severnej stene na mieste bývalej drevenej kaplnky. Ideálne miesto nielen pre záhadológov, ale aj pre milovníkov zimného táborenia či keškárov.

 

Môžete sa prejsť aj popri rieke či potoku, osviežiť si unavené nohy v lesnom jazierku alebo napiť sa z malej studničky.

 

A keď sme už pri vode, nemôžeme vynechať vodopády. Tie najznámejšie české a slovenské pravdepodobne poznáte, ale stoja zato aj tie, o ktorých ste možno ešte nikdy nepočuli.

 

Vodopád v Zadkoch

Ak sa vyberiete do Žilinského kraja, určite sa vydajte obzrieť si 3,5-metrový vodopád v Zadkoch. Trocha kuriózne meno dostal podľa doliny Zadky vo Veľkej Fatre.

Ide o deštrukčný vodopád, ktorý ničí kamenné podložie, a tým postupne zaniká – takže máte o dôvod viac sa k nemu vydať čo najskôr. Pokojným tempom k nemu dôjdete zo zastávky v Liptovských Revúcach za hodinku alebo aj skôr, autom sa dostanete až k horárni Hajabačka. A ak po návrate na sociálnych sieťach napíšete, že ste fotili v „zadkoch“, vyčaríte úsmev na perách nejedného kamaráta či followera.

 

Vodopád v Terkinom (po česky v Terčinom) údolí

Ak sa u našich českých susedov vyberiete juhozápadným smerom od mestečka Nové Hrady, cesta k vodopádu povedie pôvabným krajinárskym parkom nazývaným Terčino údolí. Orientačným bodom je ruina takzvaného Modrého domu, za ktorým k vodopádu odbočuje úzky chodník.

 

Viac ako desať metrov vysoký vodopád vyzerá, akoby tu bol odjakživa, ale zdanie klame. V roku 1817 ho nechala vybudovať rodina Buquoyovcov a vodu do neho odvtedy privádza 750 metrov dlhý náhon z riečky Stropnice. Ďalšie pôvabné stavby v okolí – vyhliadkové altánky, mosty i takzvanú Rybársku chyžu – už bohužiaľ dávno vzala voda. Desať metrov letiaca vodná triešť však za výlet určite stojí.

 

Človeka odjakživa priťahovali vyvýšené miesta, či už chcel sledovať, či sa neblíži nepriateľ, hľadal bezpečie pred divou zverou, túžil povzniesť ducha alebo sa pokochať otvoreným horizontom. Aj dnešný turista zaplesá pri výstupe na zaujímavé miesto, ktoré poteší nielen oko, ale upokojí aj dušu. Hôr, vrchov, kopcov a kopčúrikov máme neúrekom. Ak máte pocit, že Slovensko už máte pochodené, vydajte sa do Česka.

 

Boreč – v lete zima, v zime horúco

Ak chcete zažiť zaujímavé prekvapenie, vyberte sa na český vrch Boreč. Tam sa totiž budete cítiť ako v rozprávke O dvanástich mesiačikoch. Severočeský vrch je pretkaný sieťou malých skalných puklín, ktoré ústia na úpätí kopca aj na jeho vrchole. V zime kopec pri úpätí nasáva studený vzduch, ktorý prechádza sústavou vnútorných puklín, kde sa od horniny ohrieva a podstatne teplejší je potom vyfukovaný späť do ovzdušia hore na temene. Rozdiel teplôt unikajúceho vzduchu voči okolitému prostrediu môže byť až 20 °C!

 

A výsledok? V januári môžete na kopci nájsť kvitnúce kvety, zelenú trávu a ak budete mať šťastie, možno si odtrhnete aj čerstvú lesnú jahôdku. V lete je efekt menej dramatický a odohráva sa dole na úpätí, kde aj v júlové ráno môžete nájsť na tráve inovať. Ako bonus môžete brať aj blízkosť známejšej hory Milešovka, takže za jeden deň môžete absolvovať rovno dvoj-výstup.

 

Veľký Choč

Hoci vrch Veľký Choč nepatrí k najvyšším na Slovensku, pri výstupe naň sa pripravte na poriadne prepotené tričko. Najvyšší z Chočských vrchov, ktoré spájajú Malú a Veľkú Fatru so Západnými Tatrami, sa týči nad Ružomberkom v nadmorskej výške 1 611 m a je povestný svojimi strmými svahmi. Výstup naň môže trvať aj vyše tri hodiny.

Najjednoduchšie je začať výstup po modrej z Valaskej Dubovej, ktorá sa nachádza medzi Ružomberkom a Dolným Kubínom. Stúpanie vás zavedie do smrekových lesov, cestička povedie aj kosodrevinou. Na vrchu vás čaká jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku. Panorámu tvorí Malá a Veľká Fatra, Nízke Tatry, Skorušinské vrchy aj Oravská Magura. Veru, veru – majestátny Choč, čo sa naň len naspomínal Martin Kukučín, keď ho život zavial do ďalekého sveta.

Ak chcete troška strašidelnejší výlet, vyberte sa po stopách knihy Jozefa Kariku.

 

Tribečská „trhlina“

Tribeč je krajinný celok vo Fatransko-tatranskej oblasti. Pohorie leží medzi Zlatými Moravcami, Nitrou a Partizánskym a je zaujímavé nielen malebným kopcom s hustými borovicovými lesmi, ale aj tým, že sa tu často strácajú ľudia, sú dezorientovaní či trpia nevoľnosťou a halucináciami. Tribeč je taký malý slovenský Bermudský trojuholník.

 

Paranormálny Bor

Branišovský les, známy aj pod názvom Bor sa nachádza pri Českých Budějoviciach a sprevádza ho tajomná minulosť. Povráva sa, že ľudia, ktorí sa sem vydajú, počujú za chrbtom zvláštne zvuky a kroky alebo majú pocit, že ich po lese niekto sprevádza. Na fotografiách sa objavujú čudné priehľadné siluety, dokonca tu rástol aj strom obesencov, na ktorom sa posledný raz v živote pohojdalo mnoho ľudí, vrátane jednej manželskej dvojice. Obyvatelia nakoniec konáre stromu, ktoré si obesenci vyberali najradšej, preventívne odrezali, avšak v jeho blízkosti ľudí dodnes prepadávajú nepríjemné pocity.

 

Ďalšie, už trocha extrémnejšie svedectvo o Branišovskom lese, rozpráva o časových posunoch, miznúcich postavách, ťahaní za nohy a brnení. Či už veríte na paranormálne javy alebo nie, Branišovský les je pestré lesoparkové územie ako stvorené na príjemnú prechádzku.

 

Ak si chcete užiť krásny výlet, ale nelákajú vás žiadne davovky, pátrajte po skrytých perlách – pýtajte sa domorodých tetušiek a ujov, vyzvedajte u známych, vydajte sa na miesta opísané v románoch či povestiach. Verte, v Čechách aj na Slovensku ich máme stále dosť.