„Šťastie je iba sen, bolesť je skutočná“, napísal Voltaire. Zdá sa však, že niektorým ľuďom sa v tom „sne“ darí zotrvať dlhšie ako ostatným. Veda je však na vysvetlenie fenoménu šťastia ešte stále krátka. Šťastie tak nemá žiadnu oficiálnu definíciu a nemožno ani úplne jednoznačne určiť, aké faktory ho spúšťajú (jednoducho preto, že každá osobnosť reaguje v tomto smere individuálne). Táto skutočnosť však nebráni rôznym organizáciám, aby sa šťastie snažili nejak objektívne odmerať.

A tak sa napríklad vďaka správe OSN s názvom World Happiness Report môžeme dozvedieť, že najšťastnejších obyvateľov na svete má Fínsko (áno, aj napriek tomu, že v istých oblastiach krajiny je 6 mesiacov v roku tma). Hneď potom nasledujú Dáni, Nóri a Islanďania. Prečo sú práve obyvatelia týchto chladných severských krajín takí šťastní? Prečítajte si, čo si o tom myslia oni sami.

 

Práca nie je liek (na všetko)

 

Ako jednu z hlavných príčin ich nepretržitého šťastia Škandinávci väčšinou uvádzajú správny work-life balance, čiže rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Do práce síce chodia aj skoro ráno a sú v nej veľmi produktívni, popoludní však už odchádzajú na bicykloch domov, aby strávili čo najviac času so svojou rodinou. Navyše, Škandinávci majú zvyčajne k dispozícii aspoň 5 týždňov dovolenky v roku, ktorú si poctivo uplatňujú. Bez problémov pritom odchádzajú aj na trojtýždňové cesty. Pokiaľ si vraj v danom roku nevyčerpáte úplnú dovolenku, považujú vás za blázna.

 

Čerstvý vzduch pomáha

 

Škandinávci tiež radi trávia čas v prírode, čomu sa nemožno diviť. Veľké plochy čistej nedotknutej krajiny, malebné fínska jazerá, úžasné nórske fjordy a vysoké hory, či islandské sopky a gejzíry nabádajú k mnohým výletom a túram, ako aj k ďalším športovým aktivitám. Veď napríklad také Nórsko je kolískou športového lyžovania! Škandinávci sa riadia heslom: „Neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie“. Namiesto jazdenia autom radi chodia pešo, a to aj v zime. Obľúbeným dopravným prostriedkom je samozrejme bicykel, ktorý používajú aj na každodenný presun po meste. Čerstvý vzduch a veľa pohybu. To je ďalší severský recept na šťastie.

 

Neopúšťaj starých známych…

 

Škandinávci žijú vo vzájomnej pospolitosti. Radi trávia čas s ostatnými ľuďmi a navzájom sa o seba starajú. Švédi majú napríklad svoj výraz „fika“, ktorý možno preložiť ako „káva“, čo v skutočnosti predstavuje vyčlenený čas na stretnutia s priateľmi alebo kolegami, napríklad pri spomínanej káve alebo pri niečom dobrom pod zub. Pri týchto stretnutiach málokedy berú do ruky telefón a radšej sa venujú sebe navzájom. Takúto pauzu si dajú napríklad aj dvakrát počas pracovného dňa. Okrem dobrých vzťahov s okolím si dávajú záležať aj na svojom zdraví. Tradičným fínskym zvykom je saunovanie, ktoré je nielen prospešné zo zdravotného hľadiska, no predstavuje aj sociálnu aktivitu.

 

Vedieť si urobiť zo života pohodu

 

Na to, ako prežiť šťastný a spokojný život, majú škandinávske národy rovno celé teórie. Najviac osvedčenou teóriou z nich je pravdepodobne hygge, ktoré pred pár rokmi preslávil dánsky spisovateľ Meik Wiking. Tento koncept sa vraj s obľubou praktizuje nielen v Dánsku, ale napríklad aj v Nórsku. Je založený na pohodlí, hľadaní kúzla vo všedných momentoch, na radosti z maličkostí. Dôležitou súčasťou je navodenie atmosféry, o ktorú sa postará svetlo sviečok alebo horiaci krb, dobré pitie a jedlo, teplá deka alebo napríklad horúci kúpeľ a dobrá kniha. Hygge však nie je len pre introvertov. Dôležitosť pripisuje tiež dobrým vzťahom a tráveniu času s blízkymi ľuďmi. Napríklad pri hraní spoločenských hier či spoločnom varení. Ide v podstate o návod na to, ako si ten bežný každodenný život čo najviac spríjemniť.

 

Trénovať balans

 

Kým dánske hygge je o životnej spokojnosti a pohode, švédsky lagom je skôr o hľadaní a nachádzaní životnej rovnováhy. Rovnováhy medzi prácou, rodinou a voľným časom, ale aj všetkým medzi tým. Kto chce žiť podľa tohto spôsobu života, mal by spomaliť a snažiť sa žiť život bez stresu. Neprežívať veci príliš ani málo, byť striedmym a rozumným. Lagom kladie tiež veľký dôraz na čistotu, praktickosť a funkčnosť. Ľuďom napríklad radí, aby si urobili poriadok vo veciach a vyhodili všetko, čo nepotrebujú. Zároveň tvrdí, aby si veci, pri ktorých je to možné, vyrábali doma sami, aby viac jazdili na bicykli namiesto používania auta, varili doma, veľa spali a nezabúdali na priateľov.

 

Všetko bude OK

 

Islanďania zase uznávajú niečo, čo nazývajú þetta reddast. Toto slovné spojenie vraj označuje prístup k životu, ktoré pracuje s myšlienkou „nejak to dopadne“. Je to vraj taký typický bezstarostný islandský prístup k rôznym situáciám bez ohľadu na ich závažnosť. Podľa nich vždy existuje nejaká šanca, že sa stane zázrak a všetko ešte dobre dopadne.

Tipy, ako žiť podľa Škandinávcov:

  • 1. Ak je to možné, jazdite aspoň občas do práce na bicykli alebo choďte pešo.
  • 2. Žite viac prítomnosťou. Snažte sa minimalizovať čas, ktorý trávite s mobilom v ruke. Sústreďte sa viac na to, čo sa deje okolo vás.
  • 3. Zriaďte si doma svoj hygge kútik, čiže podľa Dánov tzv. Hyggekrog. Je to útulné miesto, kde si môžete zaliezť s knihou v ruke a popíjať popri tom (napríklad) horúcu čokoládu.
  • 4. Zbavte sa vecí, ktoré nepotrebujete. Nekupujte zbytočnosti. Skúste si vystačiť s čo najmenej vecami a sústreďte sa skôr na zážitky.
  • 5. Chodievajte často do prírody a venujte sa outdoorovým aktivitám. A to aj vtedy, keď nie je práve to najkrajšie počasie. Nie ste predsa z cukru.
  • 6. Pravidelne sa stretávajte s priateľmi. Zaveďte napríklad filmové večery, večery so spoločenskými hrami alebo usporiadajte nedeľný brunch.
  • 7. Snažte sa byť ústretovejší voči ľuďom okolo vás. Pýtajte sa kolegov na to, ako sa majú. Dávajte si v práci prestávky na kávu a rozprávajte sa o mimopracovných záležitostiach.
  • 8. Raz týždenne si zájdite do sauny. Sami alebo v skupine.
  • 9. Jedzte viac rýb pre omega-3 mastné kyseliny
    a bobule ako čučoriedky alebo brusnice pre vitamíny.
  • 10. Nestresujte sa. Pamätajte si, že všetko „nejak dopadne“.