Aj keď sa to niekomu nemusí zdať, pracovať denne osem a viac hodín v kancelárii pri počítači, nie je žiadny med. Problémy s chrbticou, bolesti chrbta, syndrómy karpálneho tunela, únava očí a psychické problémy z práce v open offici, to všetko môže číhať na tých, ktorí monotónnu činnosť nestriedajú s aktívnym pohybom alebo pravidelným preťahovaním.

Celý rad firiem si je vedomý tohto problému a svojim zamestnancom ponúka možnosť zúčastňovať sa pravidelných športových aktivít napríklad aj v rámci pracovnej doby. Zvažujete, či do toho ísť alebo chcete presvedčiť zamestnávateľa, aby u vás vo firme tiež zaviedol niečo podobné? Prečítajte si o skúsenostiach tých, ktorí sa športovým aktivitám s kolegami pravidelne venujú. Aj vy môžete byť jedným z nich.

 

Od bežeckých tréningov k polmaratónu

 

IT špecialista Honza S. bol vždy športovec, bez pohybu si život nedokázal predstaviť. Zároveň ho ale vždy zaujímali technológie a musel premýšľať nad tým, ako obe vášne skĺbiť. Zhruba pred tromi rokmi zaviedli u neho vo firme pravidelné bežecké tréningy s koučom.

Od tej doby trávi dve obedňajšie prestávky v týždni namiesto vysedávania na obede behaním po parku. „Pomáha mi to vyčistiť si počas pracovného dňa hlavu a trochu sa prebrať. Po tréningu som aj výkonnejší. Našťastie mám flexibilnú pracovnú dobu a v pohode stíham behanie aj obed. Prácu potom niekedy doháňam po večeroch, ale nejako veľmi mi to neprekáža,“ vysvetľuje Honza.

Sám priznáva, že nie je žiadne ranné vtáča a kvôli behu by si dobrovoľne neprivstal, večer sa zasa často stretáva s priateľmi. Vďaka obedňajším bežeckým tréningom tak nezanedbáva ani šport. Ten pocit, že za deň všetko odmaká je totiž na nezaplatenie. Behať pritom chodí so skupinkou piatich až siedmich ľudí, profesionálneho trénera platí firma. Medzi behom osamote a s trénerom je veľký rozdiel.

„Nikdy by som sa sám nevybičoval k takým výkonom ako s ním. Povzbudzujeme sa aj s ostatnými, občas medzi sebou pretekáme,“ opisuje. Aj keď sa Honza venuje aj iným športom, ako napríklad plávaniu, sám na sebe pozoruje, že pravidelný beh mu pomáha zlepšovať kondíciu. „Vlani som vďaka tomu zabehol polmaratón. Nebyť tých tréningov, určite by som to nezvládol,“ pochvaľuje si.

 

 

Prvý gól jarnej sezóny

 

To office manažérka Nika má celkom inú skúsenosť. Keď prišli kolegovia s nápadom začať pravidelne hrať futbal, išla sa na nich najprv pozrieť. Na druhý zápas ale už dorazila v trenírkach a s kopačkami. „Dievčatá na gympli chceli vždy robiť aerobik a mňa to veľmi nebavilo. Radšej som hrala s chlapcami futbal. Tak som si povedala, že keď kolegovia ten futbal budú hrať na zvládnuteľnej úrovni, tak si s nimi zakopem. A teraz už s nimi hrám vyše roka,“ hovorí.

Sama ale priznáva, že sa stále trošku bojí kvôli možným zrážkam s koľkokrát nepomerne ťažšími protihráčmi. Zranenia sa jej ale našťastie vyhýbajú a futbal ju baví. A úplná väčšina spoluhráčov aj protihráčov je na ňu dobrá. „Nie sú nepríjemní. Ak ti to nejde alebo ti chlapci neveria, tak ti jednoducho neprihrajú. Zo začiatku som tam behala tak trochu aj naprázdno. Ale hovorila som si, že si aspoň zlepšujem kondíciu,“ hovorí Nika, ktorej sa aktívny prístup zjavne oplatil. Po zime v tomto roku totiž strelila svoj úplne prvý gól jarnej sezóny.

Že chodiť hrať futbal po práci nie je iba pre bývalých futbalistov, potvrdzuje aj Nikin spoluhráč art director Ján L., ktorý nikdy závodne nešportoval a o futbal sa nijako zvlášť nezaujímal. Firemný futbal ho však nadchol. „Keď sa človek rozhodne, že bude robiť niečo individuálne, ako napríklad behať alebo plávať, často sa k tomu nedokope. Ale toto je kolektívna hra. Si s tými ľuďmi celý deň v práci a oni ťa povzbudia. Navyše na tom ihrisku spoznáš svojich kolegov z trochu inej perspektívy. To ma na tom baví,“ hovorí Ján.

Po roku pravidelného hrania už chápe oveľa viac, čo to znamená prebehnúť ihrisko a byť na ňom viac ako 60 minút, navyše koľkokrát aj bez striedania. Keď dnes vidí futbal v televízii, lepšie si dokáže predstaviť, aké je to pre hráčov namáhavé.

Zo začiatku býval pred zápasom tiež dosť nervózny, nechcel sa pred kolegami blamovať. Zároveň ho po zápasoch všetko strašne bolelo. „Teraz už hrám druhú sezónu a neodchádzam domov v takom stave ako na začiatku. Je dobré niečo robiť aspoň raz za týždeň, pretože človek tak viac pozná svoje telo a svoje možnosti. Keď potom idem raz za čas na bežky alebo bicykel, tak viem, koľko som schopný prejsť a že to dám,“ uzatvára Ján.

 

 

Trafiť je super pocit

 

Celkom iným typom športu, ktorému sa dá spolu s kolegami venovať, je zasa tenis. Projektový manažér Ondrej na ňom oceňuje hlavne to, že je technický. „Páči sa mi, ako sa človek môže zlepšovať , aj keď na začiatku je napríklad úplné drevo. Keď trafíš, je to super pocit. Navyše je to jeden z mála športov, ktorý sa dá robiť skoro celý život,“ hovorí.

Tenis chodí hrať s kolegami raz do týždňa ráno pred prácou. Založili si spolu dokonca vlastný ,,tenisový“ chat. Veľkou výhodou je, že kurty majú asi len na desať minút chôdze od kancelárií. Okrem toho im v tomto zamestnávateľ vychádza v ústrety, takže nevadí, keď začínajú pracovať až okolo pol 10. V pohode sa tak ráno stihnú aj prezliecť.

„Športovať pred prácou je hrozne príjemné, hneď zrána sa ti vyplavia endorfíny a celkovo ťa to naštartuje. Určite sa mi po tenise lepšie pracuje,“ vysvetľuje Ondrej. Tenis s kolegami pritom nehrajú na bohvieakej úrovni, podľa jeho slov sú skôr takí ,,pinkáči“. Aj tak si to ale vždy užijú a s radosťou sledujú vlastné pokroky. ,,Jediná nevýhoda je, že keď je vonku pekne, tak sa človeku nechce naspäť do práce. Radšej by som si sadol niekde na pivo,“
usmieva sa. Pretože je ale u nich vo firme veľa voľnočasových tenistov, dúfa, že sa im jedného dňa podarí zorganizovať aj firemný turnaj. Tak by sa dalo všetko spojiť dohromady.

 

Keď prestanem cvičiť, bolí ma chrbát

 

Niekto zasa namiesto športu preferuje cvičenie, v rámci ktorého môže zapracovať na držaní tela, pretiahnutí svalov a celkovom uvoľnení, ako je napríklad joga alebo pilates. Takým človekom je aj PR manažérka Martina, ktorá chodí v práci pravidelne cvičiť. Tréning má vždy v utorok ráno a v stredu počas obedňajšej prestávky. „Občas mi síce do toho niečo vlezie, ale minimálne raz do týždňa tam zájdem. To by som musela byť riaditeľka zemegule, aby som si tú hodinku času neurobila,“ smeje sa.

Sama nemá problém ani s rannými ani s obedňajšími tréningami. Chápe síce, že niekto nie je ochotný si ráno privstať, ale ako hovorí, tí, čo majú malé deti, si už tak nejako zvykli. Sama sa však na cvičenie dostane častejšie až počas obeda. „Stíham sa potom naobedovať, aj keď teda pri počítači. Niekedy si nosím jedlo z domu, alebo si skočím po niečo so sebou.
Ale stojí to za to. Aspoň sa pretiahnem, uvoľním myseľ, na chvíľu sa sústredím na niečo iné,“
vysvetľuje.

Dôležité podľa nej je aj to, že lektorka, ktorá ich vedie a ktorú firma platí, dobre vie, aké sú slabé miesta ľudí pracujúcich za počítačom a ktoré svaly je potrebné natiahnuť. Navyše, ak je človek v strese, jeho telo reaguje návratom do prenatálnej pozície. Vystresovaní ľudia sa viac hrbia a ramená priťahujú k ušiam.

„Pracujeme tam práve veľmi na uvoľnení takých svalov,“ hovorí. A funguje to. Sama má totiž odpozorované, že bez pravidelného cvičenia začína pociťovať bolesti chrbta. A nie je veľmi náročné cvičiť uprostred pracovného dňa? „Áno, niekedy som po tom unavená, najradšej by som si dala dvadsaťminútovku, ale to, pochopiteľne, nejde. Dám si jedlo, kávu a pokračujem úspešne ďalej. Zdravie stojí za to,“ uzatvára Martina.

 

 

Ako vidíte, v rámci práce sa môžete športovo realizovať, a to aj keď váš zamestnávateľ zrovna nič neorganizuje. Ak ale preferujete športovanie osamote, môžete v našej aplikácii AXA Health Keeper prijať jednu z našich športových výziev. Bude to začiatočníckych 45 minút plávania do týždňa alebo zabehnúť 10 km v priebehu jednej hodiny? Zaregistrujte sa,
prepojte si AXA Health Keeper s vašou športovou aplikáciou a smelo do toho. Pomôžeme vám, aby ste nepoľavili.

Za bolesťami chrbta a problémami s chrbticou môže byť aj nesprávne držanie tela. Urobte si test v našej aplikácii AXA Health Keeper na základe poznatkov francúzskeho kinezioterapeuta a osteoterapeuta Françoise Stévignona a zistite, ako na tom ste!