Ak pociťujete neustále obavy, ste podráždení, máte problémy so zaspávaním, nadmerne sa potíte alebo máte zrýchlený tep, môže to znamenať, že trpíte úzkostnou poruchou. Poďme sa pozrieť, s čím je spojená, aké sú jej príznaky a kedy sa odporúča zájsť k lekárovi.

 

Úzkosť je prirodzený mechanizmus ľudského organizmu, vďaka ktorému sme ostražití voči udalostiam v našom okolí. Príležitostný pocit úzkosti je normálny a pomáha nám nielen predchádzať nebezpečným situáciám, ale aj čeliť tým nečakaným alebo sa lepšie sústrediť .

Ak je však úzkosť neprimeraná danej situácii, intenzívna a trvalá alebo nás prepadá i vtedy, keď to nie je namieste, môže už ísť o poruchu.

Navyše úzkosť, rovnako ako stres alebo depresia, je emocionálny proces, ktorý môže vyústiť do psychosomatického ochorenia. Porucha môže mať celý rad príznakov, ako sú silné bolesti hlavy a bolesti chrbta, závraty alebo vertigo, plynatosť a zažívacie ťažkosti, dýchavičnosť a dýchacie ťažkosti, tachykardia, únava a celková slabosť a mnoho ďalších.

Ako rozpoznať panický atak

Úzkosť má emocionálne príznaky (neustále obavy, únava, podráždenosť, ťažkosti s koncentráciou a zaspávaním) i fyzické príznaky (zrýchlený tep, nadmerné potenie, napätie svalov, triaška, závraty a mdloby).

Dochádza tiež k zmenám v správaní. Človek, ktorý trpí úzkosťou, má problémy užiť si voľno, starať sa o seba, sústrediť sa na prácu alebo sa bojí skúšať nové veci.

Britská národná zdravotná služba NHS konštatuje, že nie je vždy ľahké rozpoznať, kedy je dôvodom toho, že sa cítite alebo správate inak, práve úzkosť. Úzkosť sa niekedy zamieňa s infarktom srdca. Je však medzi nimi niekoľko rozdielov:

  • Kým srdcový infarkt sa vyznačuje pocitmi opresie a bolesťou hrudníka, krku a ľavej paže, bolesť spôsobená úzkosťou sa môže objaviť hocikde.
  • Príznaky srdcového infarktu sú náhle, intenzívne a dlhodobé, zatiaľ čo príznaky úzkosti trvajú len 5 – 10 minút.
  • Pri infarkte nedochádza k zrýchlenému dýchaniu. Naopak, pri panickom ataku pacient hyperventiluje a dýcha veľmi rýchlo.
  • Pri srdcovom infarkte nemá človek pocit, že nemôže kontrolovať svoje správanie, pri panickom ataku naopak, že stratil nad všetkým kontrolu.

Čo robiť pri panickom ataku

Zásadné je rozpoznať, že ide o panický atak a bezodkladne navštíviť lekára. Zamyslite sa, či:

  • Trpíte nadmernými obavami, ktoré ovplyvňujú váš pracovný výkon alebo vzťahy.
  • Je pre vás veľmi ťažké ovládať strach a obavy.
  • Cítite sa deprimovaní, máte problémy s alkoholom či drogami alebo sa u vás prejavili už predtým nejaké duševné poruchy.
  • Máte pocit, že by vaša úzkosť mohla súvisieť s nejakým fyzickým zdravotným problémom.
  • Trpíte samovražednými myšlienkami alebo správaním (ak áno, okamžite vyhľadajte odbornú pomoc).

Je veľmi ťažké s istotou predpovedať, čo môže u človeka úzkostnú poruchu vyvolať. Ak však pociťujete úzkosť, odborníci odporúčajú rôzne techniky na zvládanie príznakov úzkosti alebo jej vplyvu na organizmus:

  • Okamžite vyhľadajte pomoc. Liečba úzkosti je úspešnejšia, ak sa začne čo najskôr.
  • Buďte aktívni a naučte sa odpočívať.. Zapojte sa do aktivít, ktoré vás bavia a vďaka ktorým sa budete dobre cítiť. Skvelým príkladom je šport alebo koncept mindfulness. Tešte sa aj zo sociálnych kontaktov, pretože môžu pomôcť zmierniť vaše obavy.
  • Niektorým potravinám sa vyhnite a naopak, niektoré do svojho jedálneho lístka zaraďte. Žiadne jedlo nevyvoláva úzkosť samotné, ale človek, ktorý je zraniteľný a stresovaný, by sa mal vyhnúť potravinám, ktoré stimulujú organizmus, ako sú káva, kofeínové nápoje či rafinovaný cukor. Naopak medzi potraviny, ktoré sa odporúčajú v boji proti úzkosti, patria tučnejšie ryby, mliečne výrobky, mandle, banány alebo ovos a tiež prostriedky z domácej lekárne (masáže, liečivé rastliny atď.).
  • Vyvarujte sa konzumácii alkoholu a drog. Tie môžu vyvolať úzkosť či tento stav zhoršiť. Predstava, že by ste s nimi mali skončiť, vo vás možno vyvolá úzkosť. Ak to nezvládnete sami, navštívte svojho lekára alebo si nájdite podpornú skupinu.

Ak máte pocit, že nezvládate svoje emócie, poraďte sa so svojím lekárom. Požiadať o pomoc je významný krok k riešeniu tejto situácie.

Chcete poznať svoju mieru stresu? Skúste náš test miery stresu tu.

Zdroje:
• Španielska spoločnosť pre internú medicínu
• Britská národná zdravotná služba NHS
• Mayo Clinic