Nikdy som nebol extra zimomravý, v mladosti som sa dokonca vďaka športu i pomerne dobre otužoval. Predsa len vybehnúť v krátkom tričku a trenírkach a odohrať deväťdesiat minút futbalového zápasu v novembrovom nečase, to už chce určitú odolnosť. Ale ako to býva, s postupom času telo i myseľ poľaví a najlepším spôsobom ako sa uvoľniť a zahriať sa stáva horúci kúpeľ.

 

Keď mi pribudol štvrtý krížik, musel som konštatovať, že moja fyzička a imunita začínajú akosi slabnúť. K otužovaniu ma tak vlastne priviedli dve veci. Po prvé, s príchodom detí sa hodí každý extra stupienok odolnosti proti nádcham, ktoré ratolesti s nemilosrdnou pravidelnosťou nosia zo škôlky a školy domov. Po druhé, s pribúdajúcim vekom už musím skúšať všeličo, aby som si udržal aspoň základnú športovú výkonnosť a kamoši z amatérskej hokejovej ligy ma nevysmiali.

 

Keď som to s otužovaním začal myslieť naozaj vážne, urobil som si malý prieskum, ako na to. Intuitívne som cítil, že by bolo dobré začať sa polievať studenou vodou v lete, keď je organizmus prehriaty. No kým som sa spamätal, bol pomaly koniec septembra a bolo to bezpredmetné.

 

Ďalší prieskum ukázal, že studená voda nie je podmienkou. Podľa internetu na otužovanie možno využiť aj teplotu vzduchu. A tak som začal viac vetrať. Ak mám byť úprimný, nášmu vzťahu s manželkou to veľmi neprospelo. Moja milá totiž pochádza z pokolenia, ktorého príslušníci nosia aj v lete hrubé svetre a vlnené ponožky, inak majú ruky a nohy ako cencúle. Na druhej strane naše deti chladnejší vzduch celkom ocenili a nasledujúcu zimu už absolvovali bez nádchy. Začal som cvičiť vonku, prekúrenú telocvičňu som aj pre koronu vymenil za jesennú podlahu na balkóne.

 

Ale vrátim sa k otužovaniu. Studená voda bola osviežujúca – začínal som sprchou, väčšinou po prehriatí tela teplou vodou. Niekedy som si poležal v horúcej vani a potom sa dlho chladil sprchou. Bol to pocit skoro ako v saune, upravoval sa mi tlak a potom prichádzalo sladké uvoľnenie a mimovoľný úsmev.

 

Hovorí sa, že priemerne trvá 21 dní, kým sa nové správanie stane stereotypom. Mne to trvalo asi dva týždne, keď mi bodavé ihličky ľadovej vody začali pripadať príjemné a celkom som sa na ne tešil. Čas studenej sprchy sa predlžoval, teplej bolo čoraz menej. Potom som si začal napúšťať studenú vodu aj do vane. Plná vaňa ľadovej vody. Postaviť sa do nej. Kľaknúť si. Sadnúť. Zaťať zuby a ľahnúť. A vydržať. To už bola iná šálka kávy. Pocit chladu extrémnejší, bodavejší, zvieravejší. Prvýkrát som drkotal zubami a preklínal sa. Na tretíkrát sa to už dalo celkom vydržať.

 

Po mesiaci som začínal cítiť prvé zmeny. Po prvej rannej studenej sprche som bol nabitý energiou. Po druhej som ani necítil vonku chlad, začal som sa menej obliekať a na kratší čas som vyrážal bez ohľadu na počasie iba v kraťasoch. Asi najlepší vplyv na mňa mala studená voda večer. Po sprche som sa krásne uvoľnil, dobre sa mi zaspávalo. Už som si ani nemusel dávať dve deci červeného na lepší spánok. Prejavy môjho dedičného syndrómu nepokojných nôh skoro úplne zmizli. Prvú zimu som si do zľadovatenej priehrady ešte netrúfol. Bol som sa pozrieť, vyskúšal vodu iba rukou, ešte som sa na to necítil.

 

Problémy som mal iba dvakrát. Najprv som mal zaseknutý chrbát, klasický hexenšus. Skúšal som to prekonať a zlomiť, pokračoval som v chladných kúpeľoch, ale neurobil som dobre. Práve naopak, mal som telu dopriať suché teplo a pokoj. Po dvojtýždňovej prestávke som mal pocit, že začínam skoro odznova. V druhom prípade išlo o mierne prechladnutie a ja som to zase riskol. Nepoľavil som. A napodiv to dopadlo dobre. Začínajúcu nádchu som prekonal, nakoniec ma obišiel aj kašeľ.

 

V tomto roku si udržujem pravidelnosť, studená voda každý deň, niekedy dvakrát. Teším sa na Hostivařskú priehradu, kam sa chystám cez Vianoce skúsiť prvý naozajstný studený ponor. Vezmem manželku aj ratolesti, aby sa pokochali pohľadom na moje otužilé telo v ľadovej vode. No asi bude lepšie, ak si to radšej pred tým vyskúšam nanečisto s nejakým nezaujatým sekundantom. Ale v deň D nesmiem zaváhať. Držte mi palce! Dúfam, že sa mi podarí udržať s kolegami otužilcami povinné rozostupy. Športu zdar, otužovaniu zvlášť!

 

Martin pochádza z Prahy, je bývalý profesionálny športovec, má dve deti v predškolskom a školskom veku. Rád sa venuje cestovaniu, rodine a dobrému čítaniu. Okrem otužovania v priehrade sa teší, že sa opäť uvidí s priateľmi pri videohovore, alebo, ak je to možné, osobne na hokejovom ihrisku.