Pocity osamelosti sužujú čoraz viac ľudí. Na nálade im nepridajú ani najnovšie výskumy vedcov, že takéto rozpoloženie výrazne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, potláča fungovanie imunitného systému a môže byť dokonca aj príčinou predčasného úmrtia. Suma sumárum, ak sa cítite často osamelo, môže vám hroziť rovnaké nebezpečenstvo, ako keby ste denne vyfajčili takmer celú škatuľku cigariet.

V poslednom čase sa začali výskumy na tému osamelosti množiť ako huby po daždi. Podľa niektorých z nich ju pociťujú dokonca až tri štvrtiny populácie. Štúdia časopisu International Psychogeriatrics napríklad ukázala, že osamelosť sa najčastejšie týka ľudí okolo tridsiatky, päťdesiat päťky a nakoniec pred deväťdesiatkou.

 

Toxické porovnávanie

 

Nejde pritom o nejakú objektívne merateľnú veličinu. Niektorí ľudia môžu mať okolo seba milujúcu rodinu, partnera i priateľov, napriek tomu sa však môžu cítiť sami. Súvisí to s pocitom, že ich vzťahy nespĺňajú ich požiadavky na to, aké by mali byť.

Nároky sa zvyšujú aj s používaním sociálnych sietí. Ľuďom, ktorí ich berú príliš vážne, sa pri sledovaní druhých môže zdať, že ich život a vzťahy nestoja za nič a že, na rozdiel od druhých, oni nikoho nezaujímajú. Aj preto osamelosť v súčasnosti ohrozuje oveľa viac ľudí ako v minulosti.

 

Škodlivejšia ako cigarety

 

Takmer každý človek sa z času na čas cíti osamelo, ak je však tento pocit dlhodobý, je to už problém. Chronická osamelosť totiž podľa výskumov môže viesť až k predčasnému úmrtiu.

Nie, naozaj nemaľujeme čerta na stenu. Nedávna štúdia Americkej psychologickej asociácie napríklad zistila, že pocity osamelosti majú pre telo podobne škodlivé následky, ako keď vyfajčíte 15 cigariet denne. To prevyšuje riziká konzumácie alkoholu, fyzickej nečinnosti, obezity aj znečistenia ovzdušia. Naopak u ľudí, ktorí majú so svojím okolím dobré a zdravé vzťahy, existuje až o 50 % väčšia pravdepodobnosť, že budú žiť dlhšie. Ako je to možné?

 

 

Iný druh stresu

 

Osamelosť je pre človeka z historického hľadiska neprirodzená a v podstate znamená priame ohrozenie. Ľudia boli zvyknutí žiť v komunitách, čo im poskytovalo pocit bezpečia. Ten, kto by zostal sám, by s najväčšou pravdepodobnosťou zomrel. Hoci nám dnes už nič podobné nehrozí, náš mozog na osamelosť reaguje podobným spôsobom ako kedysi, a tak vystavuje naše telo obrovskému stresu.

Tento typ stresu je pre telo veľmi škodlivý, spôsobuje totiž rýchlejšie starnutie, väčšie riziko rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb, zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby, oslabenie imunitného systému a už spomenutej predčasnej smrti.

Problém spočíva v tom, že keď osamelosť prerastie do chronickej, začne v podstate sama seba udržiavať v chode a odmieta „odísť“. Fyzická aj sociálna bolesť vyvolávajú totiž rovnaké reakcie v mozgu, ktorý ich vyhodnocuje ako hrozbu a zaháňa postihnutého do defenzívy. Človek sa tak sám začne sociálnej interakcii brániť a dostáva sa tým do začarovaného kruhu. Stáva sa podozrievavejším a druhým prestáva rozumieť, čo ho od nich ešte viac vzďaľuje.

 

Prijmite pozvanie

 

Ak máte aj vy pocit, že sa vás osamelosť dotýka, nemali by ste hádzať flintu do žita. V prvom rade si treba uvedomiť, že pocit osamelosti nie je nič nenormálne a určite sa zaň netreba hanbiť. Ak si myslíte, že osamelosť do vášho života zasahuje až priveľmi, skúste sa viac sústrediť na svoje interakcie s inými ľuďmi.

Chronická osamelosť môže spôsobovať precitlivenosť vo vzťahu k iným ľuďom a z toho plynúce nesprávne vyhodnocovanie ich správania. Tí pritom nemusia mať s vami zlé úmysly. Napríklad človek, ktorý vám len zakýval, ale neprišiel za vami, proti vám nemusí vôbec nič mať. Možno sa len ponáhľal.

Treba sa prestať vyhýbať sociálnym interakciám. Ak vás niekto pozve na večierok, choďte. Len tak sa môžete dostať zo začarovaného kruhu. No ak máte pocit, že to sami nezvládnete, radšej čo najskôr vyhľadajte odbornú pomoc v podobe psychológa. Pozor! Nie je to známka slabosti, ale naopak, odhodlania. Odhodlania urobiť niečo dobré pre seba a svoje zdravie.

V AXA vám v tomto smere chceme ísť v ústrety, preto v našej aplikácii AXA Health Keeper nájdete testy psychickej pohody, zamerané napr. na sebavedomie, úroveň stresu či depresívne epizódy.