Tuční alebo chudí, chorí alebo zdraví. Vieme, že to, čo, ako a kedy konzumujeme, ovplyvňuje, ako vyzeráme a ako sa cítime. Málokedy však premýšľame o tom, prečo to tak je. Takmer za všetkým stojí náš črevný mikrobióm (niekedy tiež nesprávne označovaný ako mikroflóra), čo je jednoducho súbor všetkých baktérií a ďalších mikroorganizmov, ktoré žijú v našom tráviacom trakte.

 

Siahnite si na brucho a skúste si uvedomiť, že v sebe nosíte ďalší život. Nie, nie ďalšieho potomka! Baktérie. Neúrekom baktérií! V našom hrubom čreve ich žije niekoľko biliónov, tisíce druhov a dokopy vážia zhruba dve kilá, čo je viac ako náš mozog. A keď ešte zmienime fakt, že baktérií máme v našom tele viac ako ľudských buniek, začína byť asi všetkým jasné, že by sme týmto malým tvorom mali venovať väčšiu pozornosť. Závisí len od nás, či si z nich urobíme svojich priateľov alebo nepriateľov.

 

V črevách to žije

V poslednom desaťročí sa o mikrobióme hovorí čoraz častejšie, pretože sa oň začali viac zaujímať vedci a lekári. Tí o ňom hovoria ako o „novom ľudskom orgáne zloženom z biliónov baktérií“. Nikto už totiž nemôže poprieť obrovský vplyv, ktorý má zloženie črevného mikrosveta na náš život. Vedeli ste, že 70 % našej imunity sídli práve v črevách? Keď ich nemáte v poriadku, môže to vyústiť do zdravotných problémov od alergií až po autoimunitné choroby alebo dokonca rakovinu.

 

Zloženie nášho mikrobiómu má vplyv aj na činnosť nášho mozgu. To, akú máme pamäť, ako sa dokážeme učiť alebo aké emócie prežívame, a aj fakt, že trpíme depresiami, úzko súvisí so stavom našich čriev. Mikrobióm tvoria látky ako mozgový neurotrofický faktor, ktorý podporuje tvorbu nových mozgových buniek, alebo glutamát, neuroprenášač, ktorý využívame pri procese učenia. Vďaka produkcii vitamínu K mikrobióm ovplyvňuje systém zrážania krvi, trávi pre nás nestráviteľnú vlákninu a premieňa ju na mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré sú pre naše črevá potrebným zdrojom energie, a má vplyv ešte na jednu dôležitú vec.

 

Dobré a zlé baktérie

Hoci je baktérií v čreve neúrekom, väčšinu z nich možno zaradiť do dvoch skupín, ktoré sa nazývajú Firmicutes a Bacterioidetes. Pomer týchto dvoch skupín mikroorganizmov v čreve sa v priebehu času mení a v podstate určuje, či sme štíhli alebo máme sklony k obezite.

 

Ak sa chceme vyhnúť obezite, spomínané baktérie Firmicutes pre nás predstavujú „záškodníkov“. Produkujú totiž enzýmy štiepiace polysacharidy, čím umožňujú zo stravy získavať viac energie, ktorá sa nám následne v tele ukladá ako tuk. A práve z lekárskych výskumov vyplýva, že obézni ľudia majú v čreve oveľa viac baktérií Firmicutes ako štíhli. Pozitívnou správou však je, že zloženie nášho mikrobiómu môžeme ovplyvniť práve tým, čo jeme (a ešte niekoľkými ďalšími vecami).

 

Závisí to len od nás

Ak chceme mať zdravý črevný mikrobióm, musíme jesť dostatok vlákniny, ktorou sa práve tie „dobré“ baktérie živia. V našich končinách príjem vlákniny často zanedbávame, takže ruku na srdce: naozaj jete denne dostatok ovocia a zeleniny? Ideálne je jesť zeleninu a ovocie päťkrát alebo šesťkrát denne, to znamená ku každému jedlu vrátane desiatej. Ako to urobiť sme vám radili v tomto článku. Ovocie a zelenina však nestačia, do jedálneho lístka by sme mali zaradiť aj strukoviny, celozrnné výrobky, ovsené vločky, orechy a semienka, ktoré sú jedným z najbohatších zdrojov vlákniny.

 

Ak chcete otestovať, či váš jedálny lístok obsahuje dostatok vlákniny a je celkovo nutrične vyvážený, skúste program nášho partnera STOB Samokoučink. Môžete si ho počas troch dní vyskúšať zadarmo, stačí sa podrobnejšie zamerať na vaše typické tri dni a budete hneď vedieť, ako na tom ste.

 

Ďalším spôsobom, ako dať do poriadku svoje črevá, je užívať kvalitné probiotiká. Buď tie kupované z lekárne alebo ešte lepšie prírodné v podobe fermentovaných a kvasených potravín. Medzi ne patria jogurty, kyslá kapusta, kefír, kombucha alebo kórejská kvasená zelenina kimči. Práve Kórejci na benefity fermentovaných potravín prišli už dávno, šalát kimči sa tam podáva takmer ku každému jedlu.

 

No nie je dôležitá len strava. Toxíny, ktoré dávajú nášmu mikrobiomu zabrať, sa do tela dostávajú aj iným spôsobom. Treba si dať pozor aj na to, akú kozmetiku používame a v akom prostredí sa pohybujeme (ideálne je tráviť čo najviac času v prírode a na čerstvom vzduchu). A samozrejme, dávať si pozor aj na stres. Možno je to už otrepaná fráza, ale skutočne všetko so všetkým súvisí. 🙂

 

Ak chcete získať bližšie informácie a tipy týkajúce sa mikrobiómu, odporúčame napríklad knihu Zdravé črevo od autora Davida Freja.