Návrat k „normálnemu“ životu je už na dosah ruky. Vládne nariadenia a opatrenia sa pomaly, ale isto uvoľňujú a my sa začíname pomaly vracať k životu, aký sme viedli pred koronavírusovou pandémiou.

 

Mnohí z nás môžu zažívať pocit znovuobjavenej slobody, keď si môžeme konečne po dlhom čase vychutnať reštauračné jedlo a dať si polliter čapovaného piva. Je nad slnko jasné, že nám koronavírus (ani nie tak samotný, ale skôr nariadenia s ním spojené) isté veci vzal. Ale možno nám aj niečo dal. Zaujíma vás, ako sa náš život za posledné dva mesiace zmenil?

Digitalizácia ako nový kamarát

Ako štát aj ako jednotlivci sme sa zo dňa na deň ocitli „odrezaní“ od okolia. Stiahli sme sa do vlastných domovov a premenili sme ich na školy a kancelárie. Ešteže žijeme v 21. storočí, keď sa technologické firmy predbiehajú, komu poskytnú lepšiu službu.

A tak, ako lusknutím prstov, sme sa takmer všetci ocitli online. Využívajúc platformy ako Teams, Skype, Meet alebo Zoom. Školy sa snažili spojiť s tisíckami žiakov denne a pomôcť im dokončiť školský rok. Učitelia aj študenti sa museli naučiť nový spôsob vzájomnej komunikácie. Dobrou správou rozhodne je, že školy sú už lepšie pripravené na „učenie budúcnosti“.

Nové zručnosti a spolupatričnosť

Nedostatok rúšok, dezinfekcie, droždia. To sú veci, ktoré spojili národ a ukázali, akí dokážeme byť pohotoví a vynaliezaví. Krajčírky, herci, robotníci alebo mamičky na materskej urobili zo svojich domovov alebo bývalých kancelárií továrne na rúška a začali ich šiť vo veľkom. Páčilo by sa vám rúško červené, zelené alebo s vtipným nápisom? Žiadny problém.

Návody na výrobu dezinfekcie alebo nedostatkového tovaru v podobe droždia na seba nenechali dlho čakať. Počas minulého mesiaca sa internet zaplavil rôznymi radami a návodmi, ako tieto suroviny vyrobiť doma.

 

 

Znovuobjavené šťastie

Po dlhom čase si možno začneme vážiť znovu nadobudnutú slobodu. Po vyše dvoch mesiacoch si budeme môcť dať večeru v reštaurácii alebo zájsť do divadla či kina.

Paradoxne však obmedzenia aj niečo priniesli. Dvíhate obočie? A nebolo úžasné byť svedkami toho, ako si ľudkovia dokážu poradiť s prekážkami a v rámci dostupných možností ich obísť? Koncerty a divadelné predstavenia sa začali vysielať online cez sociálne médiá, v niektorých končinách sa objavila možnosť zájsť do kina či na koncert autom a sledovať ich rovno z neho.

Doktor Presles, ktorého článok sme pred pár týždňami zverejnili, upozornil na veľmi zaujímavú vec – ak sa chystáme zažiť niečo úplne výnimočné, niečo, čo sa nám za celý život ani nemusí stať: po opätovnom otvorení verejných priestranstiev všetko znova zažijeme „prvýkrát“, a navyše si to budeme jasne uvedomovať.

Sedliacky rozum – liek na spokojný život?

Otázkou zostáva, do akých medzí sme schopní a ochotní prijímať určité informácie a do akej miery si ich vezmeme k srdcu. Buďme k sebe úprimní, koľko informácií je naozaj dôležitých a z koľkých sa robí zbytočne nafúknutá bublina?

Jednou z rád francúzskeho lekára je prestať sa všetkého báť. Sám totiž tvrdí, že ako spoločnosť sme sa dostali príliš ďaleko v miere oznamovania lekárskych informácií širokej verejnosti. Je presvedčený, že ak si všetky nové skutočnosti budeme brať k srdcu, nepodarí sa nám žiť pokojne. Rozhodne sa však musíme zamyslieť nad ničím nepodloženými tvrdeniami a správami.

Dôležité je zostať nad vecou a veriť svojim inštinktom. Keby sme mali zachádzať do detailov, je možné, že sa čoskoro začneme kontrolovať ako nikdy predtým. Potom by sme mohli dopadnúť rovnako ako seriálový vyšetrovateľ Monk, trpiaci obsedantno-kompulzívnou poruchou, ktorý má navyše strach takmer zo všetkého a nie je schopný žiť normálny život.