Leto a prázdniny bývajú často prvou príležitosťou, keď rodičia púšťajú svoje deti na dlhší čas do sveta. Pre niektorých je to prvý samostatný pobyt u starých rodičov, pre iných hoci prvý letný tábor. Ako na to pripraviť nielen deti, ale aj seba, sme sa opýtali špeciálnej pedagogičky Lucie Levitovej.

 

Pri príprave detí na dlhšie odlúčenie by rodičia mali v prvom rade spracovať svoje vlastné emócie a pocity. Sústrediť by sa mali najmä na to, ako sú na dlhší odchod dieťaťa pripravení. „Zamyslite sa nad tým, ako sa táto zmena prejaví v rodine, ako ju dokážete vysvetliť dieťaťu,“ radí špeciálna pedagogička. Rodičia by pri nej mali vnímať aj vlastné pocity, popremýšľať, ako sa budú s deťmi lúčiť, či im samotným situácia pripadá nekomfortná alebo či ju vítajú.

 

Nie som len tvoja mama a ty nie si len moje dieťa

Deti treba dlhodobo pripravovať na to, že aj rodič má vlastný život. Deti sú samostatné jednotky. Odporúča sa deťom priebežne predstavovať rôzne roly, ktoré vo svojich životoch zastávame. „Deti postupne zoznamujte s tým, že nie ste len ich rodič, ale aj niečia kamarátka, partnerka,“ radí odborníčka. „Aj dieťa je nielen vaším dieťaťom, ale zároveň aj vnúčaťom alebo účastníkom tábora. Pri príprave na odlúčenie je dobré tieto samostatné roly vysvetliť,“ dopĺňa.

 

Rodičia môžu dieťaťu zdôrazniť, že je výborným táborníkom, milým vnúčaťom, šikovnou tanečnicou, a preto ide na tanečný tábor. Zároveň môžu poukázať na svoje ďalšie úlohy, keď dieťaťu vysvetlia, že jeho mama nie je iba jeho mamou, ale zároveň aj „kamarátkou tety Evy“, a preto s ňou chcú stráviť istý čas. Na konkrétnych kompetenciách je dobré dieťaťu ukázať, že každá z nich potrebuje svoj čas.

 

Ročnému dieťaťu to samozrejme budeme podávať inak než štvorročnému špuntovi. U naozaj malých detí sa zameriame skôr na to, aby sme zdôraznili, že mamička sa vráti a stará mama sa na ne už veľmi teší. Pri tom je dobré sondovať, ako sa deťom v širšom rodinnom prostredí páči. U detí starších ako tri roky už môžeme pracovať s jednotlivými rolami a sledovať, ako na ne dieťa reaguje. Toto pochopenie však nie je otázkou jedného týždňa, ale skôr mesiacov alebo rokov, keď dieťa vidí, že rodičia radi chodia cvičiť, radi maľujú alebo čítajú. Skrátka potrebujú čas aj sami pre seba a svoje ďalšie roly.

 

Podporujte rozvoj detských kompetencií

Na dlhšie odlúčenie pomôže dieťa pripraviť práve prežitie a pochopenie svojich vlastných kompetencií. „Nechajte ho napríklad, aby si samo zbalilo kufor a vybralo si, čo si so sebou vezme,“ odporúča Lucia Levitová. Rodič samozrejme môže skontrolovať alebo povedať, čo by si dieťa nemalo zabudnúť, ale zároveň ho ubezpečiť, že samostatný pobyt hravo zvládne. Treba dať dieťaťu priestor, aby si samo vybralo, čo mu pomôže – obľúbený plyšák, knižka na čítanie pred spaním…

 

Kompetencie u detí nevytvoríme počas jedného týždňa, budujú sa dlhodobo. Napríklad štvorročné dieťa už môže mať vlastnú peňaženku a v nej euro na zmrzlinu. Naučí sa, že keď má peňaženku, môže si zmrzlinu kúpiť samo. Rovnako, ako keď má nový kufor a môže sa s ním vydať do sveta. Celkovo by rodičia mali v dieťati podporovať pocit, že sa pred ním črtá jeho samostatné dobrodružstvo, ktoré zvládne. Mama ani otecko mu nebudú stále v pätách, do tábora či k babke ide, pretože chce a bude sa mu tam páčiť.

 

Pobyty predlžujte postupne

Určite sa od začiatku zamerajte na to, aby dieťa malo určitú časovú predstavu. Neodporúča sa poslať ho pri jeho cestovateľskej premiére preč hneď na celý týždeň. Lepšie je začínať postupne – od samostatných krúžkov po poldenné tréningy, prespanie v škôlke, v družine alebo u kamaráta. Potom rodič môže povedať: „Pozri, toto všetko si zvládol, takže tri dni u babky budú hračka. Keď si zvládol tri dni u babky, prečo by si nezvládol päť dní v tábore?“ Pri každom návrate by mal rodič potomka pochváliť a vyzdvihnúť, čo sa opäť naučil.

 

Pred odchodom sa s dieťaťom porozprávajte o človeku, ku ktorému ide, rozhodne by s ním mal mať rodič vopred vytvorené väzby. Rodič by mal vedieť, komu dieťa odovzdáva v tábore, u babičky, u tety atď., pretože to sú opäť ľudia s určitými kompetenciami, ktoré môžeme tiež pred dieťaťom vyzdvihnúť.

Môžeme zdôrazniť, že aj babka mu môže povedať, čo má a nemá robiť. Možno to nebude rovnaké ako s rodičmi, ale rodičia sa môžu na detailoch pobytu s babkou dohodnúť. To isté platí aj v tábore, kde budú aj ďalšie deti a viacero vedúcich, ktorí sa oň postarajú. Dieťaťu zdôraznite, že aj keď s ním nebudete, stále mu „kryjete chrbát“.

 

Náročnejšie prežívajú odchod deti, ktoré sa neosamostatňovali postupne. Ak sa deti na dlhší samostatný pobyt chystajú prvýkrát, môžete si urobiť prípravný mesiac. Dieťa tak zistí, že s jeho odchodom aj príchodom je všetko v poriadku a jeho vzťah s rodičom to nemení. Mení sa však vedomie, že to dieťa zvláda. To je preň nová, dôležitá informácia: zvládol som to. Aj rodič by mal dať najavo, že to zvládol, že mu bolo smutno, že mal starosti. Pri vítaní môžete spoločne konštatovať: krásne sme to zvládli, sme šikovní. Rodič môže pritom zdôrazniť, že mu je tiež smutno a ľúto, keď dieťa odchádza. Pri návrate sa však s dieťaťom zvítajú a všetko sa vráti do starých koľají, no obe strany obohatí pocit, že novú situáciu spoločne zvládli. A nabudúce môžu pokročiť ešte ďalej.

 

Žiadne dramatické lúčenie

Rodičia by sa pri lúčení s deťmi mali vyhnúť plačlivým scénam a poskytnúť dieťaťu dostatočný priestor. Dieťa však musí pochopiť, že naozaj odchádza, situácia by sa nemala zvrhnúť na vyjednávanie, či musí alebo nemusí odísť, lúčenie by bolo ťažšie pre obidve strany.

Koniec by mal byť jasný. Napríklad, keď dieťa odvezieme k babičke a rozlúčime sa s ním, už tam nezostávame „na kávičku a koláčik“. V tábore môžeme dieťaťu pomôcť odniesť veci do chatky, ale potom sa už rozlúčime a odídeme. Každé naťahované lúčenie zbytočne zhoršuje situáciu pre dieťa i rodiča. Všetko sa však odvíja od veku dieťaťa a toho, ako ho rodič pozná. U niektorých detí sú citové prejavy výraznejšie, iné situáciu vnímajú hrdinskejšie. Tieto nové emócie sa musia deti naučiť zvládnuť.

 

Tajný tip

Každý z nás, či už ide o deti alebo dospelých, je jedinečný, s novými situáciami sa vyrovnávame odlišne. Dôležité je nenechať sa odradiť prvým neúspechom.