Všetci chceme byť šťastní, no vieme, čo to skutočne znamená? Dokážeme byť naozaj šťastní? Pokúsime sa vám poradiť, ako šťastie dosiahnuť.

 

Čo je to šťastie?

Môže sa zdať, že je to jednoduchá otázka, ale v skutočnosti je na ňu dosť ťažké odpovedať. Šťastie hrá v našom živote veľmi dôležitú úlohu a zásadne ovplyvňuje to, ako žijeme. Keď ho prežívame, väčšina z nás to jednoducho cíti.

Slovo šťastie často používame, keď opisujeme rôzne pozitívne emócie, medzi ktoré patria radosť, hrdosť, spokojnosť a vďačnosť. Čo však znamená byť naozaj šťastný? Podľa čoho budeme vedieť, že sme šťastní? Nesúvisí to iba s tým, či máte permanentne úsmev od ucha k uchu alebo hŕbu peňazí, ale aj s tým, či máte dostatočné sebavedomie a pocit, že sa váš život uberá správnym smerom.

Ak chcete pochopiť, čo znamená byť šťastný, spýtajte sa sami seba, čo je pre vás dôležité, čo vám prináša najväčšie uspokojenie a za čo pociťujete najväčšiu vďačnosť. Často sú to maličkosti: oprášenie starých koníčkov, ako sú písanie, fotografovanie alebo šport, čas strávený s priateľmi alebo rodinou či nahradenie nezdravého návyku zdravším.

Psychológovia často označujú šťastie za stav mysle, ktorý vzniká vďaka všeobecne pozitívnym myšlienkam a pocitom. Zamyslite sa, čo robí váš život príjemnejším.

 

 

POZITÍVNA PSYCHOLÓGIA MARTINA SELIGMANA

Martin Seligman je priekopníkom pozitívnej psychológie. Pomocou detailných dotazníkov zistil, že najspokojnejší a najoptimistickejší sú ľudia, ktorí objavili a využívajú kombináciu „síl“, ako sú láskavosť, disciplinovanosť a vytrvalosť.

Seligman dospel k záveru, že šťastie má tri dimenzie, ktoré možno rozvíjať:

  • Príjemný život: môžeme ho dosiahnuť, ak sa naučíme vážiť si základné radosti života, ako sú spoločnosť iných ľudí alebo príroda. So životom budeme spokojní, iba ak objavíme hodnotu seba samých. Šťastie je výsledkom života, v ktorom sa nám darí dosahovať pozitívne emócie v prítomnosti, minulosti aj v budúcnosti.
  • Dobrý život: tento typ šťastia spočíva v tom, že sme schopní využiť svoj talent. Je to šťastie prameniace z vedomia, že sme v niečom dobrí a máme možnosť túto schopnosť využívať. Dosahujeme ho prostredníctvom činností, ktoré robíme radi.
  • Užitočný život: podobá sa predchádzajúcemu typu šťastia, ale v tomto prípade svoje schopnosti využívame v záujme vyššieho zmyslu. Hľadáme spôsob, ako byť užitoční.

Snahou pozitívnej psychológie je pomôcť ľuďom osvojiť si zručnosti, ktoré im pomôžu zvládnuť ťažké životné situácie.

Vedecký vzorec na šťastie

Hovoriť o šťastí z pohľadu vedy nám môže pomôcť pochopiť chémiu mozgu i to, ako ovplyvňuje našu náladu. Šťastie totiž závisí aj od chémie.

Podľa výskumov v tejto oblasti nesú hlavnú zodpovednosť za formovanie pocitov a emócií, ktoré si často spájame so šťastím, štyri neurochemické látky, hormóny a neurotransmitery produkované mozgom:

  • Dopamín: je zodpovedný za správanie, za ktoré získavame odmenu a ktorého cieľom je potešenie. Extroverti majú zvyčajne vyššiu hladinu dopamínu než introverti. Hladinu dopamínu si môžete zvýšiť, ak si stanovíte ciele a budete sa ich snažiť splniť.
  • Oxytocín: neurochemická látka, vďaka ktorej sa z nás stali spoločenské tvory. Oxytocín je zdrojom empatie. Ide o hormón, ktorý je priamo spojený s medziľudskými vzťahmi. Zapojte sa do skupinových aktivít, utužíte tak nielen svoje medziľudské vzťahy, ale pocítite účinky oxytocínu na vlastnej koži.
  • Serotonín: hrá v našom tele rôzne role, preto je ťažké ho presne zaradiť. Často sa nazýva aj „molekula sebadôvery“, vďaka ktorej sa dostávame do situácií, ktoré nám zvyšujú sebavedomie. Keď môžeme povedať „zvládol som to“, spätne posilňujeme svoje sebavedomie a strácame neistotu.
  • Endorfíny: majú analgetický účinok. Pri intenzívnom fyzickom cvičení ho produkujú hypofýza a hypotalamus. Endorfíny sa uvoľňujú vo veľkom množstve počas silového tréningu a počas vysoko intenzívneho anaeróbneho kardiotréningu.

A nezabudnite na citát Jeana-Paula Sartrea: „Šťastie neznamená robiť to, čo máme radi, ale mať radi to, čo robíme.“