Prokrastinácia môže byť efektívna aj kreatívna. Naučte sa s ňou pracovať

Slovo prokrastinácia sa v našich slovníkoch objavilo len pred niekoľkými rokmi, rýchlo sa však stalo synonymom lajdáctva. Za prokrastináciu nás väčšina koučov životného štýlu, ktorých sa v posledných rokoch vyrojilo neuveriteľné množstvo, doslova lynčuje. „Nedokážete si zorganizovať čas? Nemáte ťah na bránku, odkladáte povinnosti či len tak obchendujete, fyzicky alebo psychicky, v čase, keď by ste sa mali venovať iným činnostiam? Preboha, robte s tým niečo!“

 

Čo ak je všetko inak? Čo keď prokrastinácia nie je taká škodlivá, ako nám neustále všetci tvrdia? Nie je výsadou iba lenivých povaľačov a ulievačov, ktorí to v živote nikam nedotiahnu. Za určitých podmienok má totiž aj pozitíva a môže nás posúvať v práci aj v živote.

 

Nie je prokrastinácia ako prokrastinácia

 

V prvom rade si treba uvedomiť, že táto činnosť, teda odkladanie nepríjemných úloh alebo povinností na neskôr, je pre človeka úplne prirodzená a netreba sa za ňu hanbiť. Bolo by vlastne až podozrivé, keby sme neustále všetky úlohy plnili do bodky podľa plánu. Veď nie sme stroje. Treba však dôsledne rozlišovať medzi občasnou a chronickou prokrastináciou.

Chronická prokrastinácia je tá, ktorá nám v živote skutočne bráni kamkoľvek sa posunúť, pretože úlohy, ktoré máme, jednoducho nie sme schopní (aspoň v stanovenom čase) dokončovať. Dostávame sa tak do cyklu nesplnených povinností, stresu, výčitiek okolia a pocitu neschopnosti. Takáto prokrastinácia rozhodne nie je pozitívna a skôr si koleduje o návštevu psychológa. Je to regulárna diagnóza.

Ak sa vám však všetky dôležité úlohy darí plniť, len vám jednoducho občas trvá dlhšie, kým ich dokončíte, ide podľa odborníkov o tzv. aktívnu prokrastináciu. Je to stav, keď úlohy odkladáte, pretože tušíte, že by ste bez časového tlaku aj tak neboli schopní efektívne pracovať. A taká prokrastinácia nemusí byť nevyhnutne zlá.

 

Umenie prokrastinácie

 

Niektorí odborníci a najmä mnohí kreatívci sa zhodujú, že práve počas prokrastinácie sa rodia najlepšie nápady. Keď sa totiž sústredíme iba na to, čo treba urobiť, náš mozog nemá šancu vymyslieť nič nové. Nemá na to jednoducho podmienky, pretože sa ho stále snažíme prinútiť, aby sa sústredil len na jednu vec, a tým svoje myslenie zväzujeme.

Každý, kto pracuje aspoň z časti na kreatívnych úlohách, veľmi dobre vie, aké dôležité je nechať prácu dobre „uležať“. Keď sa k nej po čase vrátime, vždy sa nám podarí vychytať nejaké muchy alebo v medzičase vymyslieť niečo ešte lepšie. A presne túto funkciu plní prokrastinácia. Dať si pracovnú pauzu a myslieť chvíľu na niečo iné, nám paradoxne so samotnou prácou môže pomôcť viac ako upnutie sa na efektívny výkon.

Vendula Zajícová, česká expertka na plánovanie a autorka knihy Kreatívní lelkování, prichádza s ďalšou teóriou týkajúcou sa prokrastinácie: „To, čo človek robí, keď prokrastinuje, je to, čomu by sa mal v živote venovať. Pretože ho to zjavne baví viac než to, čo by v tej chvíli robiť mal, a tiež preto, že sa mu to pravdepodobne darí. Ja som všetky svoje projekty, ktoré dodnes fungujú a živia ma, vymyslela práve pri prokrastinácii.“ To je určite inšpiratívna myšlienka, väčšina z nás má však asi skúsenosť skôr s tým, že sa prokrastinácia zvrhne na úplne zbytočnú a neproduktívnu činnosť.

 

Musíte si ju vedieť naplánovať!

 

Zrazu sa pristihneme, že hodiny sedíme pri notebooku a sledujeme stupídne videá alebo prechádzame fotky na Instagrame. Toto je presne časť, ktorá je na prokrastinácii nežiaduca. Necháme sa v rámci nej stiahnuť k činnostiam, ktoré nás len okrádajú o čas. Aby sme si s tým dokázali poradiť, musíme sa dobre pripraviť.

„Všetko stojí na tom, aby sme sa naučili prokrastináciou neodsúvať dôležitú prácu na druhú koľaj. Treba mať pod kontrolou manažment času a dokázať efektívne plánovať. A to aj prokrastináciu! Vyčleňte si na ňu v pracovnom harmonograme čas a normálne si ju naplánujte,“ radí Vendula Zajícová.

Ak viete, že v danom časovom úseku musíte dokončiť nejakú úlohu, počítajte s tým, že časť tohto času strávite niečím iným. Prokrastináciu si môžete naplánovať ešte konkrétnejšie a postupne si ju dávkovať. Nastavte si napríklad minútku (nemusíte mať kuchynský budík, existujú aj rôzne aplikácie) a po každých 25 minútach si nechajte päť na... Jednoducho, na čo chcete.

Keď budete pracovať na rozsiahlejších úlohách, doprajte si hoci aj hodinové voľno, ale vždy si naplánujte, čo v tomto čase budete robiť. Ideálne je striedať intelektuálnu a manuálnu alebo fyzickú činnosť. Keď budete písať diplomovku alebo vytvárať firemnú prezentáciu, preložte ju cvičením alebo prácou v záhrade. Pokiaľ naopak prokrastinujete hoci pri veľkom upratovaní, dajte si pauzu na knihu alebo dobrý seriál.

Keď budete mať prokrastináciu naplánovanú, už nikdy nebudete mať výčitky svedomia a ešte zvládnete veľa ďalších úloh!

 

Tipy:

 

#Kreativní lelkování – Plánuj, škrtej, čmárej
Vendula Zajícová

V krásne spracovanej knihe (vyšla v českom vydaní) radí bývalá personalistka a autorka diárov, ako efektívne plánovať, viesť si diáre, ale aj kreatívne a hlavne produktívne prokrastinovať. Keď si totiž vraj len tak čmárame, vyzerá to ako premrhaný čas. Ale počas čmáracích kreácií podľa nej často vznikajú naše najlepšie nápady. Podľahnite efektívnemu „chytaniu motýľov“.

 

 

Válka umění: Odblokujte svou kreativitu a vyhrajte tvůrčí bitvy
Steven Pressfield (české vydanie)

Autor sa v knihe venuje téme Odporu, toxickej sile, ktorá vraj má na svedomí viac nešťastí ako chudoba či choroby. Mali ste niekedy v noci pred spaním víziu človeka, ktorým by ste sa mohli stať, práce, ktorú by ste mohli zvládnuť, a diela, ktoré by ste chceli vytvoriť?
Ste spisovateľ, ktorý nepíše, maliar, ktorý nemaľuje, alebo podnikateľ, ktorý nikdy nezaložil podnik? Potom vraj poznáte Odpor: temnú silu, ktorá bráni kreativite a úspechu. Steven Pressfield vás vo svojej zábavnej knihe naučí, ako tohto nepriateľa poraziť a odblokovať vlastnú tvorivosť.

 


Ako každý deň urobiť poriadny kus práce

Máte pocit, že sa celý deň naháňate a zoznam úloh, ktoré máte urobiť, sa nekráti? Stáva sa vám, že po celom dni neviete, čo ste vlastne robili, a nič za vami nevidno? Alebo sa len chcete zamyslieť, či by ste nemohli začať niečo robiť trochu inak, aby ste mali dobrý pocit z vykonanej práce? Prinášame pár tipov, ktoré sa nám osvedčili, možno inšpirujú aj vás.

 

Mať všetko hotové (Getting Things Done)

 

Metóda Davida Allena získala veľkú popularitu vo svete aj u nás a mnoho ľudí na ňu prisahá a tvrdí, že im dokonca od základu zmenila život. V čom teda tkvie jeho „Umenie produktivity bez stresu“?

Podľa Allena náš mozog dokáže veci výborne vymýšľať, s ukladaním informácií si však poradí už horšie. Ak ho zbytočne zaťažujeme tým, aby si pamätal všetky naše úlohy a termíny, uberáme mu kapacitu a bránime mu robiť to, čo vie najlepšie – úlohy naozaj riešiť.
Ideálne je preto mozog vyčistiť a kapacitu mu uvoľniť. Len myslenie na to, čo a kedy musím urobiť, vedie k zníženiu sústredenia – k prokrastinácii. Preto Allen odporúča, aby ste svoj mozog prestali používať ako sklad informácií.

1. Zozbieraj
Spíšte si všetky úlohy, ktoré vám strašia v hlave. Či už na to použijete papier a ceruzku, niektorý z online nástrojov na správu úloh alebo škatuľku s kartičkami. Napíšte si naozaj všetko – malé aj väčšie úlohy, pracovné i súkromné, každodenné i zatiaľ nerealizované sny. Uvoľní vám to mozgovú kapacitu, aby ste sa mohli plne venovať riešeniu.

2. Spracuj
Pri upratovaní hlavy postupujte podobne ako pri upratovaní domácnosti – treba sa rozhodnúť, čo si necháme a čo vyhodíme. Každú položku prehodnoťte. Ak sa dá zrealizovať a zaberie to menej ako dve minúty, urobte to hneď. Ak si žiada viac času a je to možné, položku delegujte. Keď ju nie je možné delegovať, pridajte ju na zoznam úloh, ktoré začnete realizovať neskôr. Nepotrebné položky nemilosrdne zahoďte (vymažte).

3. Zorganizuj
Teraz je čas pripraviť sa. Keď máte veľa vecí, ktoré musíte vybaviť, je úplne normálne, že namiesto toho, aby ste sa na chvíľu zastavili a všetko si premysleli, začnete na nich hneď pracovať. Keď si však hneď na začiatku rozvrhnete čas, získate jasnejšiu predstavu, čo je potrebné urobiť a aké ďalšie kroky budú nasledovať. Vďaka tomu potom budete postupovať rýchlejšie. Urobte si viac zoznamov a úlohy do nich zoskupte. Napr. e-maily, ktoré je potrebné vybaviť, telefonáty, správy, ktoré treba napísať...

4. Zhodnoťte
Precízne zoznamy sú výbornou pomôckou, ale ak sa k nim pravidelne nevraciate a neupravujete ich, budú sa vám len kopiť a to je kontraproduktívne. Preto zoznamy úloh pravidelne prechádzajte, aby ste mohli kontrolovať, čo má práve najvyššiu dôležitosť. Pomôže vám to správne nastavovať priority a tiež zabránite tomu, že zoznam úloh, ktoré ste mali mať hotové pred x-týždňami, začne narastať do gigantických rozmerov.

5. Urob
A teraz jednoducho začnite úlohy plniť. Vytvorili ste si systém, tak ho využite. Odškrtávanie splnených úloh na zozname podľa priorít vám prinesie taký skvelý pocit, že už len pomyslenie naň bude pôsobiť motivačne.
Zaujala vás metóda GTD a chceli by ste sa o nej dozvedieť viac? Kniha Davida Allena „Mať všetko hotové – Umenie produktivity bez stresu“ vyšla v revidovanom vydaní v roku 2015. Premietol do nej svoje skúsenosti, ktoré nazbieral za roky jej aplikácie a výučby. Alebo sa pozrite na stránky gtd.sk. Od roku 2016 je vďaka vydavateľstvu Jan Melvil publishing dostupná aj v českom preklade.

 

 

Uzavreté zoznamy

 

Jednoducho realizovateľnou zmenou v systéme práce môžu byť tzv. uzavreté zoznamy. Každý večer si dopredu rozplánujte zoznam vecí, ktoré by ste mali mať na druhý deň hotové. Od starých známych „to-do-listov“ sa však líšia tým, že na ne už druhý deň nič nepripisujete, ale ani nič nemažete. Uzavretý zoznam by mal obsahovať niekoľko dlhodobých úloh, úlohy, ktorým končí termín, rutinné úlohy a „zvyšok“. Takto si rozplánujte 60 – 80 percent pracovného dňa. Vždy sa totiž nájdu nečakané, ale urgentné úlohy alebo sa niektorý zo zoznamu skomplikuje a zaberie viac času, než ste počítali. Ak si rozplánujete väčšinu dňa, vytvoríte si rezervu.

Spočiatku nie je jednoduché si uzavretý zoznam úloh pripravovať tak, aby ste ho nachlp dodržali. Často naplánované úlohy zaberú viac času a nepodarí sa ich splniť – skúste teda plánovať kratší zoznam. Ak vám úlohy trvajú dlhšie, než chcete, skúste sa zamerať na vlastnú efektivitu. Jednou z príčin býva aj to, že vám oveľa viac času, než počítate, zaberú neplánované úlohy. Skúste zistiť prečo, a presunúť čo najviac z nich do „plánovateľného“ šuplíka.

 

Zastavte sa a pochváľte sa

 

Občas sa v kolobehu dní pod prívalom informácií ani nestačíme zastaviť. Máme pocit, že guľu súkromných i pracovných úloh stále kotúľame pred sebou a neustále sa strachujeme a myslíme na veci, ktoré budeme musieť urobiť. Skúste sa niekedy zastaviť a pár minút venovať súkromnej inventúre dňa, v duchu si premietnuť, čo ste dnes od rána robili. Určite vás prekvapí, akí ste šikovní. Nezabudnite sa pochváliť!

 

Prvá pomoc, keď panikárite

 

Asi každý niekedy zažil stav, keď mu v hlave vyskakovali všetky možné katastrofické myšlienky, až ho premohol pocit, že to jednoducho nemôže všetko zvládnuť. Vtedy zmobilizujte sily, „uzemnite sa“ – potrebujete sa vrátiť do reality a uvedomiť si, čo sa práve deje. Sústreďte sa na to, čo vidíte, čo počujete, vôňu, ktorú cítite, chuť, ktorú vnímate, a pocit, ktorý práve máte. Buďte však konkrétny. Pomenujte presne, čo práve zažívate. Mozog sa na to zameria, váš tep sa upokojí a môžete zase pokračovať v práci, aby ste večer mali radosť z jej výsledku.


Ako „vyhladovať“ cukrovku, ale nie seba

Jedlo môže byť liek, droga aj jed. Môže nás chrániť pred chorobami ako sú diabetes alebo infarkt, ale zároveň môže prispieť k ich prepuknutiu.

 

Už sme písali o tom, že cukrovka sa zďaleka netýka iba „starých“ ľudí. Okrem toho k nej často smerujeme oveľa skôr, než sa vôbec objavia prvé príznaky. Tušíte, že má vaša životospráva nedostatky? Chcete sa stravovať lepšie, ale neviete, kde začať? Alebo si myslíte, že nemáte dosť silnú vôľu? Poradíme, ako na to.

 

Stravou (nielen) proti cukrovke

 

Nevhodná skladba jedálneho lístka a nadváha či obezita zvyšujú riziko srdcových ochorení alebo rakoviny, väčšinou stoja aj pri vzniku diabetu 2. typu. Tomu, kto je cukrovkou ohrozený alebo už dokonca má prediabetes, môže zmena životosprávy pomôcť odvrátiť prepuknutie ochorenia. Diabetik sa po schudnutí môže zbaviť niektorých liekov alebo sa dokonca úplne uzdraviť. Ale predchádzať chorobám je vždy lepšie, než ich liečiť – čím skôr teda začneme nad stravovaním premýšľať, tým lepšie.

 

Nezdravé neexistuje

 

Možno vás prekvapí, že delenie potravín na zdravé a nezdravé je tak trocha mýtus – takmer každé jedlo môže priniesť nášmu telu niečo dobré a takmer s každým si organizmus poradí. Prísne diéty a hladovanie nie sú dobrou cestou, ako zdravo a trvalo schudnúť. Celé umenie zdravého stravovania spočíva v tom, ako si jedálny lístok poskladáme.

 

Živiny a kalórie

 

Telo potrebuje na svoje fungovanie prísun energie. Tá sa v potrave skrýva hlavne v troch základných živinách: sacharidoch (nepresne cukroch), tukoch a bielkovinách. Ak chceme chudnúť, množstvo energie v našom jedle – kalórií – sa musí znížiť. Kvalita živín je popritom rovnako dôležitá ako ich množstvo.

Najviac potrebujeme sacharidov, ktoré sa skrývajú v pečive alebo prílohách. Bielkoviny, obsiahnuté v mäse, vajciach, mliečnych výrobkoch či strukovinách, sú nevyhnutné pre zdravie organizmu a zároveň užitočné pri chudnutí – telo ich trávi pomaly a dlho po nich neprichádza hlad. Aj tuk je dôležitou živinou, ale zároveň najviac koncentrovaným zdrojom energie. Aj malá porcia jedla obsahujúceho tuk má veľa kalórií a v našej bežnej strave je tukov skôr nadbytok než nedostatok. Preto by sme sa mali snažiť potraviny obsahujúce tuk obmedzovať.

 

Čarovná vláknina

 

Naopak vláknina je pri chudnutí aj všeobecne pri zdravom životnom štýle prínosom. Je nestráviteľná, a tak neprináša do tela žiadne kalórie navyše, zato pôsobí blahodarne na zdravie čriev, prináša pocit sýtosti a spomaľuje trávenie. Odporúčaný denný príjem vlákniny sa skrýva napríklad v pol kile zeleniny, no vlákninu nájdeme aj v ovocí, celozrnných potravinách (ovsených vločkách, divej, tzv. indiánskej ryži a pod.) alebo v strukovinách (šošovici, fazuli).

 

Zdravý tanier

 

Každé jedlo by malo byť vyvážené. Ako si v ňom však živiny správne namiešať? Netrápte sa zložitými výpočtami a osvojte si namiesto toho princíp „zdravého taniera“. Okrem veľkých jedál ho môžete využiť aj pre raňajky alebo desiatu:

  • Štvrtina taniera by mala obsahovať potraviny, ktoré dodajú telu bielkoviny: najčastejšie mäso, ryby alebo mliečne výrobky.
  • Zvyšok taniera si v duchu rozdeľte na dve rovnaké časti. Jednu zaplnia sacharidy: ryža, cestoviny, zemiaky, pečivo a podobne. Hranolčeky, krokety alebo knedle jedzte len výnimočne, rovnako ako sladké potraviny.
  • Druhá polovica by mala byť plná zeleniny – surovej, dusenej či trebárs pečenej. Keď chcete chudnúť, pridajte ešte viac zeleniny a uberte sacharidy.

Myslíte si, že takýto tanier neobsahuje tuky? Tie sa v mnohých potravinách vyskytujú prirodzene. Navyše tuk používame aj pri príprave a často sa skrýva aj v omáčkach, ktoré nám môžu zdravý tanier pekne pokaziť.

 

 

Nie je nápoj ako nápoj

 

Ďalším záškodníkom, ktorý nám do žalúdka pašuje zbytočné kalórie, sú nápoje. Nikdy nič nepokazíte vodou s citrónom, čajom alebo prírodnou minerálkou. Pozor si naopak dajte na džúsy, malinovky, ale aj ochutené minerálky. Sú plné cukru, a teda aj zbytočných kalórií, navyše po nich stúpa cukor v krvi.
Na káve nie je nič zlé, obmedzte však kávové nápoje plné cukru, plnotučného mlieka alebo smotany. Mnoho ľudí prekvapí, že aj alkohol má kalórie – a nie málo, jedno pivo ich obsahuje podobne ako vrecúško čipsov!

 

Krôčik po krôčiku

 

Pri zdravom stravovaní sa nemôžete trápiť. Nový prístup k jedlu si treba obľúbiť – len tak vás môže sprevádzať po celý život. Nebuďte na seba preto príliš tvrdý a do veľkých zmien sa nepúšťajte zo dňa na deň. Nové návyky treba pridávať postupne a chváliť sa aj za malé úspechy.

Kľúčové je prísť na spôsob, ako zdravšie stravovanie spojiť s vaším bežným denným režimom. Ak si to neviete predstaviť, poraďte sa v nutričnej poradni. Pri jej výbere postupujte obozretne. Zistite si, či je vybraný odborník skutočne odborníkom – tzv. výživoví poradcovia žiadne formálne vzdelanie nemusia mať a ich poradenstvo je často spojené s predajom predražených diétnych potravín. Na rozdiel od nich nutriční terapeuti sú absolventi vysokej školy, ktorí by vám mali poradiť seriózne a kvalitne. Účinnú a pohodlnú nutričnú terapiu pre ľudí s cukrovkou alebo ohrozených jej vznikom ponúka aj program spoločnosti Vitadio.

 

Autorka: MUDr. Lucie Kovářová, Vitadio


Sviatočný čas je vtedy, keď sa plne ponárame do prítomnosti, hovorí filozofka Anna Hogenová

Vianoce majú byť časom pokoja, pohody, radosti, oživenia tradícií a stretnutí s našimi najbližšími. Nie vždy však zažívame len radostné chvíle. Občas by sme vianočné sviatky najradšej zrušili. A to je škoda. Čo by sme mali počas sviatkov darovať sami sebe? Pred čím stále utekáme? A prečo je dôležité naučiť sa žiť aj s emóciami, ako je smútok? To sú otázky, ktoré nám pomôže objasniť česká filozofka a fenomenologička Anna Hogenová. Filozofiou sa zaoberá celý život a je presvedčená, že vďaka nej môžeme spoznať najmä sami seba.

 

Hovoríte, že sviatky máme tiež preto, aby sme sa stretli so sebou samým. Ako k takému stretnutie môžeme dospieť?

Ten sviatočný čas musí byť vyviazaný z každodennosti, kde musíme neustále počúvať povely, ktoré prichádzajú z vopred daných systémov a štruktúr a ktoré determinujú náš normálny život. Sviatočný je čas, keď sa ponárame do hĺbky v danej prítomnosti, pretože nás nič z budúcnosti vlastne neobťažuje. Práve toto by sme si mali sami sebe v tomto čase darovať, pretože to nerobíme skoro nikdy.

Človek by sa mal stretnúť so sebou, tým, čím je on sám hlboko v sebe, kde má všetky počiatky, ktoré sa v ňom zrodili prvýkrát a naposledy. Preto by sa mal v tejto hĺbke stretnúť aj s ľuďmi, ktorí už dávno medzi nami nie sú. Stretnúť sa s nimi v dobrote, ktorej sa hovorí communio. To znamená, keď cítime, že sme týmito ľuďmi prijatí a oni sú zase prijatí nami. Keď sme zrazu zase všetci spolu a je nám dobre. To by mali byť sviatky.

Nebojíme sa dnes zachádzať až do hĺbky, o ktorej hovoríte?

Áno, bojíme. Dnešný človek má veľa nedoriešených problémov, ktoré v sebe neustále prenáša, odkladá. To mu vytvára akýsi tieň, ktorý so sebou všade vláči, a toho sa bojí. Aby sa človek mohol stať celistvou bytosťou, ktorá mu môže dať radosť, musí byť odvážny a nebáť sa rizika. Toto je jedno z rizík, ktoré patria do nášho života.

A tiež si klásť otázky...

Áno. Pustiť k sebe tú hĺbku znamená pustiť k sebe otázky, ktorých sa bojíme. A tých je veľa. Týkajú sa zdravia, smrti, nášho spoločného života s manželom, manželkou, deťmi a tak ďalej. Pustiť to k sebe, ale v surovej pravdivosti, inak to nemá zmysel.

Je to podľa vás jediná cesta, ako sa človek môže stretnúť so sebou samým?

Je to jediná cesta, pretože aby človek naozaj bol, musí k sebe bytostnosť, cez ktorú žije svoj život, pustiť v pravdivosti. Keď je v nej čo len trocha klamstva alebo hrania sa na niečo iné, tak to nejde.

Keď sa ešte vrátime k vianočným sviatkom, tak okrem radostných chvíľ, ktoré zažívame napríklad počas Štedrého večera, nás často prepadá aj smútok. Spomíname na tých, s ktorými nemôžeme byť, alebo sa trápime vzťahmi, ktoré nie sú ideálne. Vy hovoríte, že smútok do života bytostne patrí.

Presne tak, smútok do života bytostne patrí. Na dne smútku, keď si ho dovolíme k sebe pustiť a počkať, čo prináša, je obdarovanie, čistá radosť. Vždy. Keby sme takéto smútky nezaháňali už v zárodku, možno by bol náš život lepší. Stačí k sebe pustiť pravdivosť.

Utiekame sa pred smútkom do akéhosi raušu?

Áno. Proti smútku, ktorého sa bojíme, dnes bojujeme tak, že sa okamžite vrháme do ďalšej práce. Ohlušujeme sa, smútok potláčame prácou. Alebo potrebujeme byť opojení. Tým myslím radosť z alkoholu alebo z niečoho iného. Je to bežný spôsob, ako sa dnes smútku na chvíľu zbavujeme. Ale takto rýchlo sa to nedá vyriešiť. Smútok musíme prijať so všetkým a vydržať, prežiť si ho. Aj s tým nepríjemným. Na dne sa skrýva čistá radosť.

 

S neistotou musí človek počítať ako s jedinou istotou

 

Smútky, ktoré do života patria, často zaháňame antidepresívami a označujeme ich ako depresie. Ako rozoznať skutočnú depresiu od smútku?

To je veľmi ťažké, ale skúsim to vysvetliť. Každý z nás sa vo svojom živote ocitne v ontologickej núdzi. Každý, aj prezident Spojených štátov amerických, ktorý je bohatý a má obrovskú moc. Tomu sa nikto nevyhne. Dokázať s ontologickou núdzou žiť pokladám z celej starostlivosti o dušu za najdôležitejšie. Keď sa naučíme, a to sa musíme učiť po celý život, v rôznych situáciách, na rôznych miestach, prekonávať to, že sme konečné bytosti, že raz odídeme, bez toho, aby sme všetko vyriešili, bez toho, aby sme povedali všetko to, čo máme na srdci a chceme niekomu vrúcne oznámiť, naučiť sa s tým žiť a udržať si dištanc, to je úloha pre filozofický život človeka. Pretože sme len bytosti, ktoré sú smrteľné a nie sme bohovia. Sme teda náchylní aj k tomu, čo nie je dobré. Všetko má však v živote svoje miesto, s tým sa musí človek vyrovnať. Pri tom pomáha práve filozofia.

Možno zjednodušene povedať, že ontologická núdza je hoci aj neistota z toho, čo bude zajtra?

Áno, samozrejme. S neistotou musí človek počítať ako s jedinou istotou. Všetky istoty, ktoré sa tvária ako absolútne zdroje pokoja, sú len náznaky, je to lož. To bohužiaľ na tomto svete človek nikde nestretne. Musíme sa naučiť žiť s neistotou. Ako hovoril Ernst Jünger, chodiť spať s katastrofou a nebáť sa jej. Patrí do života.

Rovnako ako smrť. O tej však málokto chce počuť.

Pretože sa jej bojíme, a tým, ako sa bojíme, ju odsúvame niekam do spodných vrstiev nášho podvedomia. Tam sa tá smrť zauzlí ako v pomyselnej trinástej komnate a vylieza vo chvíli, keď človek nie je schopný sám seba kontrolovať. Ona vylezie, z toho väzenia hlboko v nás, a má podobu hoci dlhej chvíle či nezmyselnosti života, prázdnoty, otravy, niečoho veľmi nepríjemného. Máme chvíle, keď sme takí zmätení, že nevieme, ako sa voláme; aj s tým sa už každý stretol; aj mudrci zo starých čias.

Tu je namieste si pripomenúť nádherný citát z Platónovho dialógu „Gorgias“, voľne preložené: „Aj keby moja lýra bola falošná a falošne spieval zbor, ktorý vediem, jednu vec nesmiem nikdy dopustiť – rozpor so sebou samým!“.

Ktovie, či smrť nie je to najlepšie, čo nás môže stretnúť, veď o nej nič nevieme. Ak v sebe máme obsahy, ktoré do duše nemohli prísť z empirického života, ako je absolútno, svet a ďalšie, potom naša duša pred naším zrodením nemohla byť nepopísanou doskou, a preto je duša nesmrteľná. Presne toto oznamuje Sokrates svojim priateľom pár minút predtým, než vypije čašu bolehlavu, aby dokonal trest smrti. Tak prečo sa báť? Veď strach zo smrti vrhá ľudí do malomyseľnosti, keď sa nebránia ani proti viditeľnému zlu.

 

Sviatky máme, aby sme sa prostredníctvom tradícií mohli vracať k našim počiatkom

 

Aby sme otvorili svoje trináste komnaty, mali by sme si nájsť chvíľu pre seba a upokojili sa. Sú v dnešnej „tekutej“ dobe vôbec Vianoce sviatkami pokoja? Aký je ich skutočný význam?

Agresivita zúrivých zarábačov peňazí všade, kam sa pozriete, reklamy, ktoré sa neustále vnucujú do podvedomia aj vedomia, to všetko človeka neuveriteľne ničí, aj keď sa snažíme nepripúšťať si to. Nie sú to sviatky.

Sviatok je od posvätného prežívania, ktoré je uzobraním a uvlastnením v danom memente, v danom teraz. Je to sústredenie všetkého, čo sa dá, do miesta, ktorému sa hovorí ohňový stred v štvorine, kde sú bohovia, ľudia, krajiny a svet. Uprostred v ohňovom strede je domov, v ktorom má duša zostávať s tým všetkým v uzobranosti, a dokonca má byť aj uvlastnená. To je moment, keď má človek v sebe najviac bytia. Odjakživa sa o tom hovorí, že cíti šťastie ako obdarovanie. Malo by to tak byť u každého človeka. Nikto by sa nemal cítiť sám.

Aj keď je človek samotný, nebude sám, ak sa takto zanorí do seba samého a stretne sa tam s tou štvorinou v ohňovom strede, keď je uvlastnený. V tej chvíli je obdarovaný, dostáva sa mu daru, ktorý prichádza zo samotného bytia a potom je mu dobre.

Vianoce sú obdobím, keď ožívajú tradície siahajúce do našej histórie. Prečo by sme ich mali dodržiavať a na čo sú dobré?

Tradície sú dobré, pretože ich jadrom je takzvaný počiatok a ten sa vždy rodí v duši človeka prvýkrát a naposledy. To znamená, že je vždy niečím, čo prichádza ako omladzovací prostriedok, ako niečo, čo vás navracia do čias, keď ste boli nesmierne šťastní, lebo ste boli doma s mamou, s otcom. Počiatky nám v živote pomáhajú prežívať najhoršie chvíle, ktoré sa každému stanú. A práve preto, že sa k nim potrebujeme vracať prostredníctvom tradícií, máme sviatky. Sviatok tu je len kvôli týmto počiatkom a potom je všetko dobré.

Ako oslavujete Vianoce vy?

Vždy na chalupe. Moje deti majú rodiny a schádzajú sa vo veľkom počte, ale ja sa priznám, že som vždy sama. Som sama a vôbec mi to neprekáža, pretože je to chvíľa, keď sa dostanem von pred chalupu, keď už je noc, a keď náhodou nie sú mraky a je ešte aj sneh, tak to je pre mňa naozaj sviatok. Je tam také posvätné ticho, že sa to ani nedá opísať, a je mi potom dobre.

Čo by ste na záver zaželali čitateľom?

Želám im, aby žili z vlastného prameňa. Aby sa celý život snažili ten prameň v sebe stretnúť a bytostne s ním prameniť, potom je človek najviac pri sebe. To vo filozofii nazývame uvlastnenie. To je práve to, kde sa človek naozaj podobá polobohom, ako hovoril Hölderlin. Pretože prežíva celé bytie v sebe samom a je v harmónii so všetkým. A tomu sa hovorí „galéné tés psychés“, tíšina duše.

 

Prof. PhDr. Anna Hogenová, CSc., je česká filozofka a fenomenologička. Narodila sa vo Flájoch, detstvo však prežila v Příbrami so starými rodičmi. Potom žila s rodičmi v Žatci, kde vychodila základnú školu a absolvovala gymnázium. V Prahe vyštudovala Fakultu telesnej výchovy a športu UK a Filozofickú fakultu UK. Prednáša na Pedagogickej fakulte UK a na Husitskej teologickej fakulte UK, kde je súčasne vedúcou Katedry filozofie. Zaoberá sa témami ako odkrytosť pravdy, starostlivosť o dušu, pohyb alebo telo a telesnosť.

 

Autor: Petr Kubíček


Cukor náš každodenný

Čím sladíme? Je každé sladidlo cukrom? Stane sa biela kocka kryštálového cukru už čoskoro iba muzeálnym exponátom? Samé otázky! Poďme hľadať odpovede a trošku si vyjasniť, ako to dnes s alternatívami k tradičnému bielemu cukru vyzerá.

 

Moderné a podľa nejedného článku aj zdravšie je dnes používať na sladenie alternatívne sladidlá. Sirupy, cukrové vločky z kokosu (tzv. kokosový cukor) alebo už takmer evergreen (alebo skôr everbrown) v podobe hnedého trstinového cukru.

Nenechajte sa zmiasť trendovými obalmi, lákavými článkami a ďalšími marketingovými trikmi. Keď ide o cukor, alternatívne sladidlá mu nemajú veľmi čo vyčítať. Ľahko sa tak môže stať, že v dobrej viere, že robíme niečo pre zdravie, minieme nezmyselné peniaze za sladidlo, ktoré má na náš organizmus podobný vplyv ako tradičná kocka cukru.

 

Cukrová olympiáda

 

Hnedý cukor je oproti bielemu cukru menej rafinovaný. Aj jeho základom je sacharóza a niekedy sa dokonca vyrába zafarbením bieleho cukru sirupom a môže byť klasický repný alebo trstinový.

Trstinový cukor je tiež sacharóza. Iná je iba prvotná surovina. Vyrába sa z trstiny a nutričnú hodnotu má v podstate rovnakú.

Melasa je vedľajší produkt pri výrobe rafinovaného cukru, obsahuje o niečo väčšie množstvo vitamínov a minerálnych látok, ale tiež tých odpadných, ktoré môžu aj poškodzovať zdravie.

Med poznáme všetci a pravdepodobne ho považujeme za zdravý. Áno, niekotré pozitívne látky skutočne obsahuje, však základ je zmes fruktózy a glukózy, ktoré na organizmus pôsobí podobne ako sacharóza.

A čo veľmi cool javorový a agávový sirup? Prvý z nich je na báze sacharózy, druhý obsahuje hlavne fruktózu. Jeden aj druhý sú zahustené šťavy z rastlín a z nutričného hľadiska opäť podobné cukru. Ani kokosový cukor získaný kokosových kvetov na tom nie je o nič lepšie a jeho základ tvorí opäť sacharóza. Aj keď treba tieto alternatívy nejaké tie vitamíny a minerálne látky obsahujú, ich obsah je zanedbateľný a stále prevažujú negatíva cukru.
Tiež ste nadobudli pocit, že v cukrovom svete sacharózy, glukózy a fruktózy sa nedá vyhrať? Hlavu hore. Ako obvykle ani tu neexistuje zázračné drastické riešenie – cestou je primeraná konzumácia spolu s pravidelným pohybom a ďalšími atribútmi zdravého životného štýlu. Len to nám prinesie vytúžené ovocie (mimochodom, to je výborný zdroj prírodného cukru).

 

A sme pri výnimke. Akej? Tej, čo potvrdzuje pravidlo!

 

Existuje jeden druh sirupu, ktorý z tohto porovnania vychádza trochu lepšie. Čakankový. Vyrába sa z koreňa čakanky a jeho základom je inulín, vláknina s prirodzene sladkou chuťou a mnohými prospešnými účinkami. Čakankový koreň sa tiež upravuje pražením a zaraďuje sa medzi tzv. kávoviny, takže sa používa ako bezkofeínová náhradka kávy.

 

ZAUJÍMAVOSŤ
Vedeli ste, že kocka cukru je českým vynálezom? Do polovice 19. storočia sa obvykle cukor skladoval a prepravoval vo forme homolí. Patent na kockový cukor získal v roku 1843 Jakub Kryštof Rad, riaditeľ dačickej rafinérie.

 

Sladenie ani maškrtenie si však nemusíte odopierať. Dôležitá je striedmosť a zdravý rozum. A pokojne aj pri chudnutí. Základom sú kvalitné potraviny, primerané porcie, treba sa vyhnúť priemyselne spracovaným sladkostiam a ideálne skúsiť si pripraviť maškrty doma, poctivo. Viete, čo do nich dávate, v akom množstve a verte či nie, naozaj chutia lepšie aj vďaka tomu, že vás hreje pocit z dobre vykonanej práce! Okrem toho skvelé maškrty bez zvyšného cukru (často stačí iba ovocie, škorica, čokoláda a netreba ani dosládzať) môžete nájsť v kuchárke STOBu. Okrem rýchloviek na bežné dni v nej nájdete aj sviatočnú klasiku, ale v modernom odľahčenom kabáte!


Cukrovka možno hrozí aj vám. Viete, ako sa brániť?

Naše životy sa zrýchľujú. Informácie o tom, ako by sme mali jesť alebo sa hýbať, sa nám popri pracovných termínoch alebo správach o politike nezdajú byť až také dôležité. Dobre vieme, čo je zdravá životospráva, ale kde na ňu vziať čas? Až zrazu, ako blesk z jasného neba, prepukne cukrovka. Že vám bolo pred nedávnom ešte len tridsať, vôbec nič neznamená. Už teraz sa vám môže rozbiehať, bez toho aby ste zaznamenali prvé príznaky.

 

Choroba z nadbytku

 

Vôbec to nie je tak, že by cukrovka, odborne diabetes, vznikala kvôli veľkému množstvu cukru v strave. V skutočnosti je jej najčastejšou príčinou nadváha alebo obezita – takže energetický nadbytok, či už kalórie pochádzajú zo zákuskov, alebo z údenín. K tomu sa pridá nedostatok pohybu, dedičné predpoklady a telo sa vzoprie. Čo presne sa pri cukrovke deje?

 

Hormón, ktorý nefunguje

 

Všetko sa točí okolo inzulínu, hormónu, ktorý sa vytvára v pankrease a jeho hlavnou úlohou je zaistiť, aby sa cukor z krvi dostal do tkanív nášho tela (napr. svalov alebo pečene), ktoré ho „spália“ ako energiu.

Nechajme teraz bokom diabetes 1. typu, ktorý vzniká u detí a dospievajúcich a jeho príčinou je autoimunitný zápal, ktorý zničí bunky vyrábajúce inzulín. Pri diabete 2. typu, o ktorom je reč, nám inzulín v organizme nechýba. Problémom je, že bunky cieľových tkanív prestanú na tento hormón reagovať tak, ako by mali. Nech sa inzulín snaží, ako chce, cukor sa mu darí do bunky „pretlačiť“ len veľmi ťažko – vzniká takzvaná inzulínová rezistencia.

Spočiatku je telo schopné sa s tým popasovať vďaka vyššej produkcii inzulínu. Časom sa však pankreas vyčerpá, inzulín už na boj s rezistenciou nestačí, cukor sa nespaľuje a jeho hladina v krvi stúpa. Diabetes je na svete.

Cukrovka ohrozuje nohy i srdce

Možno si pomyslíte: aspoň spaľujem menej cukru a nepriberiem. Vysoká hladina krvného cukru (tzv. hyperglykémia) je však pre telo veľmi nebezpečná – poškodzuje takmer všetky telesné tkanivá, hlavne nervy a cievy. To môže viesť k závažným komplikáciám, napríklad k nevratnému poškodeniu sietnice, obličiek (spejúcej až k nevyhnutnosti dialýzy), alebo amputácii dolnej končatiny z dôvodu nevyliečiteľnej infekcie (tzv. diabetická noha). Málokto však vie, že cukrovka spôsobuje aj poškodenie výstelky veľkých ciev, a tým výrazne zvyšuje i riziko srdcového infarktu alebo mozgovej mŕtvice.

 

Prevencia, liečba – a vyliečenie

 

Dobrá správa je, že diabetu 2. typu nie sme nikdy ponechaní napospas. Najlepšie je tejto chorobe predchádzať, ale keď prepukne, dá sa aj zastaviť alebo dokonca úplne vyliečiť. No nie tabletkami či injekčným inzulínom – tie sú síce tiež veľmi užitočné, ale cukrovku neliečia, iba pomáhajú predchádzať jej komplikáciám. Cesta k zdraviu vedie cez schudnutie, správnu životosprávu a zvýšenie telesnej kondície.

 

Posledné varovanie má meno prediabetes

 

Predtým, než u človeka prepukne cukrovka, prechádza rôzne dlhým prechodným obdobím tzv. prediabetu. Pri ňom už ide o ľahkú inzulínovú rezistenciu, ale telo si s ňou ešte vie poradiť, takže hladina cukru v krvi je zvýšená len mierne. Na prediabetes sa najčastejšie príde náhodne, pri vyšetrení krvi z iného dôvodu alebo pri preventívnej prehliadke. Pre človeka je posledným dôrazným varovaním: „Začni dbať o svoje zdravie, inak ťa čaká cukrovka!“ Ako na výstrahu svojho tela odpovieme, závisí len od nás.

Autor: MUDr. Lucie Kovářová

 

MUDr. Lucie Kovářová
Vyštudovala 1. lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Na 3. internej klinike VFN pracuje na výskumnom projekte v oblasti zdravia pacientov závislých od dialýzy (umelej obličke). Okrem toho sa venuje popularizácii medicíny a presadzovaniu zdravej životosprávy s využitím nových technológií. Verí, že zdravie závisí z polovice od prevencie a z polovice od psychickej pohody. Túto správu sa snaží odovzdávať aj pacientom a širokej verejnosti.

 

Vitadio
Vo Vitadiu vieme, že „žiť zdravo“ sa ľahšie povie, než urobí. Preto sme vyvinuli unikátny vedecky podložený program, ktorý vám pomôže zvíťaziť nad cukrovkou alebo sa zbaviť strachu z jej vzniku. Prinášame vám možnosť kedykoľvek sa poradiť so svojou osobnou nutričnou terapeutkou, sledovať svoj pokrok, získať neobmedzený prístup k najdôležitejším informáciám, zveriť sa a inšpirovať. Vitadio – váš pomocník, sprievodca, učiteľ aj najväčší fanúšik na ceste k zdravšiemu životu.


Keď lepšie spím, život ma viac baví

Po dvoch teoretických článkoch o potrebe a dôležitosti dostatočného spánku sa náš redaktor rozprával s kamarátom, ktorý sa presvedčil na vlastnej koži, ako sa na ňom prejavila dlhodobá spánková deprivácia. Spočiatku bol nadšený, že stíha oveľa viac vecí. Klamlivý pocit dlhšieho času venovaného „produktívnej“ aktivite však nakoniec k vyššej efektivite ani lepšiemu pocitu neviedol.

 

„Spánok je pre slabochov,“ vyhlásil s úsmevom kamarát Miro, zívol a pretrel si oči. Kedysi sa rozhodol pre malý experiment. Dnes vám totiž rôzni ľudia z motivačných kníh a videí na internete tvrdia, že by ste mali spať menej a využiť ušetrený čas „produktívnejšie“. Miro ich radu poslúchol. Svojich sladkých osem hodín denne postupne skrátil na šesť a menej a okrem projektov, ktorým sa mimo práce venuje, sa rozhodol pre intenzívne kurzy čínštiny. Tú sa vraj chcel učiť už dávno a obmedzenie spánku v prospech iných činností znamenalo ideálnu príležitosť.

Miro je všeobecne veľmi aktívny človek, ktorého zriedkakedy vidíte len tak hlivieť. Tí, ktorí ho poznajú, sa občas čudujú, ako sa mu darí všetko stihnúť. Na druhej strane rád vyhlasuje, že spánok je jeho najobľúbenejšou voľnočasovou aktivitou. Zhrnuté, podčiarknuté – ideálny človek na tento druh experimentu.

„Začalo to pomerne nevinne. V práci ma poprosil jeden klient o doučovanie angličtiny pre svoju osemročnú dcéru päťkrát do týždňa, pretože sa plánoval s rodinou odsťahovať do zahraničia. Do toho prišli kamaráti, či by som sa s nimi nechcel zapísať na intenzívny kurz čínštiny. Vzhľadom na to, že som v tom čase nemal v podstate žiadne záväzky ani priateľku, súhlasil som,“ uvádza Miro.

Jeho práca pre jazykovú agentúru, kde viedol kurzy od stredy do nedele, mu umožnila všetko skĺbiť. Od pondelka do piatka tak trávil ráno dve hodiny na hodinách čínštiny, a potom sa presúval na doučovanie angličtiny, ktoré trvalo ďalšie dve hodiny. Od stredy do piatku sa potom presúval do agentúry. Domov sa vracal až po desiatej. V neskorých hodinách väčšinou robil úlohy z čínštiny na ďalší deň, venoval sa kaligrafii alebo niektorému zo svojich mimopracovných projektov. Počas sobôt a nedieľ učieval 9 – 10 hodín na kurzoch v agentúre. Spať chodil každý deň po polnoci a vstával okolo siedmej.

„Keď sa radujete, že vás čaká víkend, a uvedomíte si, že musíte opäť vstávať o siedmej a voľno máte až po štvrtej, je to často na šľaktrafenie. Jedno popoludnie sa snažíte dohnať ďalšie projekty, na ktoré ste pred tým nemali čas, a to druhé aspoň trochu dospať. Dosť ma však motivovala spomienka na otca, ktorý ma ako malého futbalistu vozil cez víkend na futbalové turnaje napríklad do Nemecka alebo Rakúska. Po náročnom pracovnom týždni ešte o piatej ráno vstávať a viezť dieťa vyše sto kilometrov autom? Kam sa naňho hrabem,“ smeje sa Miro.

 

Spánok a rodičovstvo
Podľa štúdie nemeckých vedcov z Warwickej univerzity, ktorá skúmala približne päťtisíc rodičov malých detí, spánkový deficit u rodičov po narodení prvého dieťaťa trvá až šesť rokov. Ženy stratili priemerne 40 minút spánku denne a muži 13.

 

Nedostatok spánku v kombinácii s duševne náročnou prácou sa však začal čoskoro prejavovať. Do hrnčeka s čajom si Miro čoskoro začal prisypávať tri lyžičky cukru, bez ktorých jeho pozornosť na ranných hodinách čínštiny začala výrazne klesať. Pozoroval na sebe aj zhoršenie mentálnych schopností – kreativity, logiky i koncentrácie, bol čoraz nervóznejší. To, nad čím teraz dokáže mávnuť rukou, ho rozčuľovalo do nepríčetnosti.

Pre vyťaženosť Miro nemal čas na priateľov, a tak sa rozhodol párkrát do mesiaca vymeniť ďalšie hodiny spánku za stretnutie s priateľmi v bare. Prehĺbený nedostatok spánku sa začal prejavovať aj na jeho telesnej schránke. „Veľa času som trávil cestovaním po meste, a tak som namiesto obeda a večere iba zhltol nejakú bagetu alebo sendvič v MHD. Po pár mesiacoch som dosť schudol a zoslabol. Z predchádzajúcich troch sérií po päťdesiatich kľukoch som urobil sotva jednu po tridsiatich,“ dopĺňa Miro.

 

Spánok a hmotnosť
Hoci mnoho vedeckých štúdií už preukázalo priamy vzťah medzi nedostatkom spánku a priberaním, nemusí to byť vždy pravidlo. Výskumná štúdia Chicagskej univerzity ukázala, že pri dobre zvolenej diéte môžete chudnúť aj s menej ako šiestimi hodinami spánku. No má to dva háčiky. Obéznejší ľudia, ktorí v priebehu štúdie spali 8,5 hodiny denne, chudli približne 50 % tuku a 50 % netukovej telesnej hmoty, zatiaľ čo u tých, ktorí spali denne len 5,5 hodiny, sa pomer premenil na 20 % tuku a 80 % netukovej hmoty. U ľudí, ktorí menej spia, sa tvorí v žalúdku viac grelínu, hormónu, ktorý zvyšuje pocit hladu. Aj keď teda poctivo dodržujete diétu, musíte bojovať s väčším hladom.

 

Čaj s cukrom ako životabudič postupne prestával fungovať, a tak Miro prešiel na ďalší stimulant – kávu – nápoj, z ktorého konzumentov si vždy uťahoval, že sú závislí od kofeínu. Po pár mesiacoch sa pre celkové vyčerpanie rozhodol zredukovať svoje mimopracovné aktivity na minimum a začal opäť viac relaxovať a spať. Experiment tak po pol roku ukončil.

„Na jednej strane sa vďaka tridsiatim hodinám týždenne strávených čínštinou moja úroveň dostala z nuly na HSK 4 (mierne až stredne pokročilý) a prežíval som eufóriu, že idem na plný plyn a stále niečo robím. Na druhej strane musím priznať, že keď teraz viac spím, vídam sa s priateľmi a občas zájdem relaxovať do sauny, život ma viac baví,“ zhodnotil Miro. Na otázku, čo by poradil čitateľom nášho blogu, so smiechom dodal: „Na to je najlepšie mať frajerku. Odkedy som s ňou, takéto extrémne nápady ma prešli.“


Keď za tmy vstávame aj chodíme domov – nepodľahnite jesennému splínu

Babie leto už dávno skončilo. Vrátili sme sa k štandardnému stredoeurópskemu času a slnečný lúč zahliadneme raz za uhorský rok. Ako vo vlhkom, sivom, pochmúrnom období končiacej jesene nepodľahnúť smutnej nálade, známej ako jesenný splín? Vyskúšajte pár našich tipov.

 

Splín alebo už depresia?

 

Jesenný splín sa často označuje aj ako jesenná depresia. Takáto „jesenná depka“, ktorú pozná veľa ľudí, sa prejavuje pocitmi smútku, podráždenia alebo únavy. Splín je spôsobený tým, že obdobie, keď ubúda denné svetlo, slnečný svit aj zeleň vonku, pre organizmus predstavuje zvýšenú záťaž. Kedysi, keď boli ľudia viac zviazaní s prírodnými cyklami, na jeseň prirodzene spomaľovali životné tempo. Dnes sa očakáva stále rovnaké, vysoké nasadenie. Nie je však potrebné, aby sme sa splínu báli, často nám pomôže spomaliť a všimnúť si veci, ktoré by sme inak prehliadali.

Na rozdiel od neho je už depresia vážny stav, ktorý vyžaduje lekársku starostlivosť. Keď váš pokles nálady nezodpovedá tomu, čo ho spustilo, trápite sa dni či týždne a všíma si to už aj vaše okolie, vyhľadajte odbornú pomoc. Najprv by ste sa mali obrátiť na svojho všeobecného lekára, ktorý dokáže posúdiť, či bude potrebná aj spolupráca so špecialistom. A na boj so sezónnym splínom môžete vyskúšať niektoré z nasledujúcich rád.

 

Dostatočne spite

 

So znižovaním dávok denného svetla vytvárajú naše telá viac melatonínu, hormónu, ktorý nám má pomáhať zaspať. To sa hodí večer, ale ak si v noci dostatočne neodpočiniete, môže to viesť k zvýšeniu únavy aj cez deň. Skúste napríklad naše tipy pre lepší spánok a jesenná únava na vás bude krátka.

 

Hýbte sa

 

O prospešnosti pravidelného pohybu asi verných čitateľov nášho blogu nemusíme presviedčať. Aktívny pohyb vyplavuje endorfíny, „hormóny šťastia“, ktoré zlepšujú náladu. Potvrdilo sa to aj Ondřejovi Synkovi v jeho diplomovej práci. Prečo to neskúsiť tiež? Prijmite niektorú z našich pohybových výziev. Čo tak prejsť každý deň 7000 krokov?

 

 

Kúpte si maznáčika

 

Majitelia mačiek alebo psov prisahajú, že im ich štvornohí miláčikovia dokážu vždy spoľahlivo zdvihnúť náladu. Štúdia Missourskej univerzity navyše ukazuje, že sú prospešní aj pre naše celkové zdravie – vrátane zníženia krvného tlaku a zvýšenia produkcie oxytocínu, ďalšieho hormónu, ktorý okrem iného zlepšuje našu náladu aj odolnosť voči stresu. Povinná každodenná prechádzka so psom vám navyše uľahčí aj zaradenie pravidelného pohybu do nabitého denného programu.

 

Lepšie jedzte

 

V lete väčšinou jeme ľahšie jedlá. Ovocie a zelenina sú čerstvé a lákavejšie. S príchodom jesene a ochladením však väčšinou naše taniere povážlivo „oťažievajú“. Či už je to vo vašom prípade spôsobené väčšou únavou, ktorá môže viesť k zvýšeniu kalorického príjmu, alebo potrebou zaháňať horšiu náladu dobrým jedlom, snažte sa aj naďalej jesť čo najvyváženejšiu stravu. Nezabúdajte na zeleninu, vitamíny a bielkoviny a vyhýbajte sa tučným a ťažkým jedlám. Pripravte si domácu kvasenú kapustu alebo kimči. Poctivé kvasené výrobky navyše posilňujú imunitu a zlepšujú trávenie!

 

Doprajte si „slniečko“

 

Snažte sa aj z mála jesenného slnka získať čo najviac. Nielen že tak doplníte vitamín D, ktorý najmä v zime ľuďom často chýba, ale slnečné lúče podporujú tvorbu sérotonínu, ktorého nedostatok sa prejavuje práve poklesom nálady až depresiami. Ak sa nemôžete vybrať do hôr a pokochať sa slnkom nad oblakmi, môžete s mierou z času na čas navštíviť aj solárium.

 

Nebuďte sami

 

Hovorí sa, že spoločne prežívaná radosť je dvojnásobná a starosti zas polovičné. Snažte sa preto stretávať s priateľmi a rodinou. Tí vám môžu pomôcť prekonať splín a v rušnej spoločnosti nebudete mať ani čas a príležitosť sa v ňom veľmi vŕtať.

 

Prajeme vám krásnu farebnú a nezádumčivú jeseň!


Zatočte s nespavosťou!

Tomu, že je dôležité dostatočne spať, sme sa venovali v jednom z našich minulých článkov. Nedostatok spánku dokáže s vaším telom i životom celkom zamávať. Čo však robiť, keď spánok neprichádza? Kým sa obrátite na spánkových odborníkov, pripravili sme pre vás šesť tipov, ktoré môžete skúsiť sami.

 

1. Obujte si tenisky

 

Dobrým začiatkom je zaradiť do svojho denného programu viac pohybu. Pozitívne zmeny prináša už 30 minút chôdze denne. Skúste ísť z práce domov pešo. Nielenže sa po celodennom sedení trocha prejdete na čerstvom vzduchu, ale pred návratom domov si vyčistíte hlavu. Fyzická aktivita navyše zrýchľuje metabolizmus a pomáha proti stresu a úzkosti, čo môže pomôcť aj lepšiemu zaspávaniu.

 

2. Ťažké vstávanie? Skúste mobilné aplikácie

 

Vedeli ste, že spánok prebieha v cykloch? Ak sa prebudíte v správny moment spánkového cyklu, budete sa cítiť menej unavení. Inteligentné hodinky, fit náramky aj mobilné aplikácie môžu fungovať ako vaši osobní spánkoví poradcovia. Povedia vám, kedy je pre vás najvhodnejší čas ísť spať, a monitorujú váš spánkový cyklus, aby vás zobudili v najvhodnejší okamih.

 

3. Dávajte pozor, čo máte na tanieri

 

Tesne pred spaním sa vyhýbajte ťažkým jedlám, ktoré môžu spôsobiť nadúvanie. Odpustite si aj alkohol a kofeín, ktoré pokojnému spánku tiež neprospievajú. Štúdia vypracovaná Centrom pre výskum spánkových porúch michiganskej nemocnice Henryho Forda v roku 2013 ukázala, že príjem kofeínu až šesť hodín pred zaspaním významne znižuje kvalitu i dĺžku spánku.

 

4. Starostlivo si vyberte vankúš

 

Spíte na bruchu alebo na chrbte? Výber vhodného vankúša môže mať na kvalitu spánku zásadný vplyv. Ak spíte radšej na bruchu, bude pre vás pohodlnejší čo najtenší vankúš, ktorý umožní, aby váš krk zostal v rovine so zvyškom chrbtice. Ak spíte na boku, vyberte si radšej hrubší a pevnejší vankúš, ktorý vyplní voľné miesto medzi plecom a uchom, aby ste nemali krk zbytočne prehnutý.

 

5. Nenúťte sa

 

Ak naozaj nemôžete zaspať, radšej vstaňte a venujte sa niečomu, pri čom sa zrelaxujete, a počkajte, až sa vám bude chcieť spať. Nezostávajte ležať v posteli zúfalí, že nemôžete zaspať, pretože to vašu šancu na spánok ešte zníži.

 

6. Nechajte si chvíľku na „vypnutie“

 

Kým sa uložíte, doprajte si čas na upokojenie. Vaše telo potrebuje istý čas, aby sa uvoľnilo a naladilo na spanie. Doprajte si teplý kúpeľ alebo prečítajte pár stránok. Počítač, mobilný telefón aj televíziu tesne pred spaním alebo dokonca uprostred noci radšej nezapínajte. Štúdie nemocnice pri Harvardovej univerzite ukazujú, že svetlo obrazoviek ovplyvňuje pocit ospalosti aj bdelosti a znižuje hladinu melatonínu.

Pokiaľ k vám ani napriek dôslednému zavedeniu týchto zmien zaslúžený spánok stále neprichádza, možno je načase vyhľadať odbornú pomoc. Začať môžete napríklad u svojho všeobecného lekára.


Ondřej Synek: Hlavné sú pohyb a pravidelnosť!

Ondřej Synek, historicky prvý český majster sveta v skife, sa teraz na pražskej Dukle pripravuje na letnú olympiádu v japonskom Tokiu. Ako sa udržiava vo forme športovec jeho formátu? A čo si z jeho olympijskej rutiny môžeme vziať my?

 

Ako vyzerá bežný deň vrcholového športovca v prípravke na olympiádu? A ako vyzerá čas mimo tréningu?

Teraz mám obdobie, keď mi končí päťtýždňové tréningové voľno. To bývam úplne bez tréningu. Je to čas, keď sa snažím robiť všetko, čo som počas roka nestihol – napríklad odchádzam na dovolenku. V lete by týždenný výpadok v tréningu znamenal ďalšie 3 – 4 týždne na to, aby som to dohnal.

Ja o svojej tréningovej rutine hovorím ako o práci – chodím sem (rozhovor robíme v tréningovej telocvični areálu Dukly Praha) ako do roboty (usmieva sa). Trénovať začínam ráno o ôsmej a je to na dve tri hodiny čistého času. Potom si dám pauzu na obed a ak sa dá, na chvíľu sa niekde natiahnem alebo si len sadnem a odpočívam. Popoludní mám potom ďalšiu fázu tréningu na hodinu alebo hodinu a pol. Potom mám voľno, domov sa dostanem okolo tretej alebo štvrtej. Vidíte, je to skoro ako bežný pracovný čas!

Takže je to rutina na päť dní v týždni?

Skoro šesť! V sobotu dopoludnia ešte trénujem a potom máme popoludní a v nedeľu voľno. Je to síce rutina, ale bez nej to nejde. Tá začína práve teraz, v polovici októbra.
Býva to najťažšie obdobie. Cez zimu sa robí veľa fyzickej prípravy, posilňovanie, behanie, samozrejme veľa trénujeme na veslárskom trenažéri. Na vode trénujeme, keď je pekné počasie.
Takto to ide do marca, potom sa už začína na vode veslovať viac. Je to stále náročný režim, ale len čo začne leto a pretekárska sezóna, trénuje sa o niečo menej. Tá príprava je potom trošku iná.

 

 

To, čo si opísal, je teda tréningová rutina pred väčšími pretekmi. Ako sa udržuješ v kondícii, keď máš voľno?

Keď mám úplné voľno, tak nerobím nič (smeje sa)! Za celý rok mám toho plné zuby, tak len tak leňoším. Idem na dovolenku a tam sa iba povaľujem. Je dobré dať si po jedenástich mesiacoch sústavného trénovania na mesiac úplné voľno a dobiť baterky.
Aj v mojom prípade je to ako v každom inom vrcholovom športe – musíte veľmi dlho a sústavne trénovať na to, aby ste v konkrétnom momente mohli podať čo najlepší výkon.

Ako by si motivoval niekoho, kto nie je športovec a o šport sa veľmi nezaujíma, aby sa začal hýbať a zapojil šport do svojho života?

Šport a celkový pohyb je dobrý nielen preto, že človek pekne vyzerá. Prispieva k dobrej nálade a zlepšeniu zdravotného stavu a psychiky, pretože dochádza k vyplavovaniu tých škaredých vecí, ktoré sa nám v tele hromadia.
Vo svojej diplomovej práci som porovnával bežných seniorov a seniorov športovcov a tie čísla hovoria jednoznačne v prospech športu. Seniori, ktorí športujú, majú lepšiu psychickú kondíciu, berú menej liekov, majú menšie problémy s pohybovým aparátom. Išlo o bývalých aktívnych športovcov, napríklad veslárov, ale aj o seniorov, ktorí začali s pohybom až v dôchodkovom veku a pohyb sa na ich zdravotnom stave a kondícii výrazne odrazil.

Čo by mohol z veslárskeho sveta využiť aj ten, kto sedí osem hodín denne v kancelárii?

Veslársky trenažér je v poslednom čase pomerne obľúbený. Nájdete ho skoro v každom fitku. Veslovanie je dobrý pohyb. Dochádza pri ňom k zapojeniu všetkých svalov. Keď beháte, pracujú hlavne nohy, bicykel je tiež hlavne o nohách.
Pri veslovaní sa posilňujú nohy, ruky, chrbát, brucho. Stačí každý deň dvadsať minút až hodina. Tá intenzita nie je taká veľká, ale každý nie je vrcholový športovec, hlavný je pohyb a pravidelnosť, to sa pozitívne prejaví.

Máš obľúbený motivačný citát?

„Kto sa nepýta, nič nemá“, to nie je asi úplne zo športu, je to však všeobecne platné. Vo vrcholovom športe sa pohybujem devätnásť rokov a často je to o tom, že kto si po radu nepríde, ten sa nikam neposunie.

Máš nejakú appku, ktorú pri trénovaní rád používaš?

Spotify (smiech)! To je skvelé hlavne počas zimnej prípravy, v lete to nejde.

Takže pri indoorovom tréningu môžeš počúvať hudbu?

No jasné, vo fitku, v posilňovni, na trenažéri. Ale na lodi už nie. Musím vnímať okolie, zvuky lode, sluch súvisí aj s rovnováhou. Keď si zapcháte uši, tak telo reaguje inak. Loď je veľmi vratká, takže to nejde. Okrem toho za nami ide tréner na motorovom člne a kričí (smeje sa).

 

Ďakujeme za rozhovor a motiváciu.