Ako zvládnuť abstinenčné príznaky, keď prestávate fajčiť

Úspešne máte za sebou prvý ples bez cigarety a samozrejme, ste z toho nadšení. Lenže čo čert nechcel, začínate pociťovať prvé abstinenčné príznaky a neviete, čo robiť. Nebojte sa, aj v tomto ohľade máme pre vás pár tipov a rád, ako tento trýznivý stav mysle prekonať. Dôležité je vytrvať, zamestnať myseľ a hlavne nepodľahnúť lákadlám, ktoré na vás striehnu za každým rohom.

 

Prejavy abstinenčných príznakov sú u každého človeka individuálne. Najčastejšie sa objavujú od prvého týždňa a v niektorých prípadoch až do troch mesiacov od začiatku odvykania. Dobrá správa je, že sa časom zmiernia a nakoniec úplne ustanú – to si treba v ťažkých časoch stále pripomínať. Ako „absťák“ zvládnete, z veľkej časti závisí aj od toho, či ste od nikotínu závislí psychicky alebo fyzicky.

Fyzická verzus psychická závislosť

Od nikotínu a vôbec fajčenia ako takého spočiatku vzniká najmä psychická závislosť, ktorá sa prejavuje neprekonateľnou túžbou po cigarete. Fajčiar si navykne spájať určité situácie so zapálenou cigaretou a ak k tomuto spojeniu z nejakého dôvodu nedôjde, prichádza podráždenosť a zlá nálada. Keď napríklad fajčiar zistí, že nemá cigarety, začne aktívne riešiť, kde ich zohnať, a všetko ostatné ide vtedy bokom. Psychická závislosť je v bežnom živote veľmi obmedzujúca.

Po čase aktívneho užívania alebo fajčenia a nastupuje aj fyzická závislosť. Tá sa prejavuje nutnosťou zvyšovať dávky či neschopnosťou prestať, aj keď si to veľmi želáme. V takom prípade abstinencia prináša nielen veľkú chuť na cigaretu podobne ako pri psychickej závislosti, ale v niektorých prípadoch aj depresiu, nespavosť, neschopnosť sústrediť sa, zvýšenú chuť do jedla alebo bolesti hlavy. U fajčiarov sa obe zložky závislosti vzájomne prelínajú. Telo nemá v mozgu naviazaný nikotín, čo vedie k abstinenčným príznakom, a navyše sa pripájajú vytvorené fajčiarske rituály, takže situácie, v ktorých ľudia predtým fajčili, im tiež spôsobujú chuť na cigaretu.

Keď tieto dočasné nepríjemnosti zvládnete prekonať, ušetríte nielen veľa peňazí, ale významne si predĺžite život. Ako to však všetko vydržať?

Dopredu sa pripravte

Vyhnite sa situáciám, ktoré vás pokúšajú, aby ste si zapálili. Najdôležitejšie je uvedomiť si, pri akých aktivitách si cigaretu najčastejšie zapaľujete. Takéto situácie sa pre vás stali samozrejmosťou a istým naučeným návykom. Skúste z nich nielen vypustiť cigaretu, ale úplne ich zmeniť: Namiesto kávy si aspoň spočiatku dávajte čaj. Noviny nečítajte tam, kde môžete fajčiť, ale posaďte sa inam. Ak ešte ráno zvyknete fajčiť pred budovou, v ktorej pracujete, začnite do práce chodiť hoci zadným vchodom.

Keď sa vám podarí podchytiť práve takéto kritické situácie, ktoré vás predtým nútili zapáliť si, ste na dobrej ceste a abstinenčným príznakom sa môžete aspoň čiastočne vyhnúť. Prvých pár týždňov sa všeobecne odporúča vyhýbať sa miestam, kde sa fajčí.

Najmä spoločenské večery bývajú pre fajčiarov na „odvykačke“ veľkou pascou. Ak nejaký večierok v najbližších týždňoch plánujete navštíviť a nedá sa mu vyhnúť, v prípade, že vás ostatní budú zo zvyku ťahať „von“, obrňte sa trpezlivosťou a asertivitou.

Zamestnajte sa

Aby ste prekabátili chuť na cigaretu, snažte sa čo najviac zamestnať hlavu. Nie je nič horšie ako sedieť a zožierať sa, keď máte permanentnú chuť na cigaretu. Skúste si dopredu vymyslieť aktivity, ktorými svoje chute oklamete. Napríklad urobte desať drepov, vybehnite schody, začnite vyšívať alebo si zaspievajte. Vašej fantázii sa medze nekladú. Ak sa dostatočne zamestnáte, možno sa vám podarí na momentálny „absťák“ zabudnúť.

Zvoľte alternatívu

Na zmiernenie najhorších abstinenčných príznakov siahnite po nikotínovej alternatíve v podobe náplastí či žuvačiek. Postupne môžete nikotínové žuvačky vymeniť za obyčajné, ktoré bežne kúpite v každom obchode.

 

 

Majte niečo poruke

Keď dostanete chuť na cigaretu, vyskúšajte zamestnať ruky. Ceruzka alebo antistresové loptičky sú počas dlhých hodín v kancelárii výbornými pomocníkmi. Chuť na cigaretu vás môže prepadnúť hocikedy, nehovoriac o chvíľach, keď si vaši kolegovia pravidelne dávajú pauzu „na jednu“.

Doma alebo pri čakaní na autobus zvoľte napríklad inteligentnú plastelínu, kúpte si fidget spinner alebo ruky zamestnajte vareškou. Nikdy neviete, možno sa z vás namiesto fajčiara nakoniec stane druhý Jamie Oliver.

Vyhľadajte pomoc

Prestať fajčiť a byť na to sám? Jedno z najťažších rozhodnutí, ktoré sa v až 95 % prípadov ani nepodarí dotiahnuť do konca. Preto neváhajte a vyhľadajte odbornú pomoc v podobe lekára alebo adiktológa, ktorý sa vám bude poctivo venovať a poradí vám, ako zmierniť abstinenčné príznaky.

Nebojte sa o svojom rozhodnutí porozprávať s ľuďmi okolo vás. Predídete tak situáciám, v ktorých vám niekto známy bude cigaretu ponúkať. Navyše morálna podpora z okruhu najbližších dokáže byť neoceniteľným pomocníkom. Nedávny prieskum AXA okrem iného ukázal, že pozitívna motivácia zo strany blízkych je popri zdravotných dôvodoch jeden z najčastejších dôvodov prestať fajčiť.

Skúste vreckového virtuálneho kouča

Stiahnite si mobilnú aplikáciu Adiquit, ktorá bude vaším verným virtuálnym koučom a postrčí vás na ceste životom bez cigariet. Adiquit vám pomôže s abstinenčnými príznakmi a prevedie vás celým procesom odvykania. Vďaka tomu, že aplikáciu máte vo vašom šikovnom zariadení k dispozícii vždy, keď potrebujete, je vaša šanca na úspech oveľa vyššia. Podľa štatistík až šesťnásobná oproti tomu, keď by ste sa pokúšali prestať fajčiť bez akejkoľvek pomoci. Registrovaní používatelia aplikácie AXA Health Keeper majú navyše Adiquit k dispozícii za zvýhodnenú cenu. A to už za pokus stojí.


Čo robiť, aby zmeny životného štýlu boli trvalé

Príchod nového roka pre mnohých z nás znamená aj nový začiatok, možnosť docieliť isté zmeny v profesijnom aj v osobnom živote. Tieto zmeny môžu predstavovať napríklad zvýšenú motiváciu k profesijnému postupu alebo snahu získať čo najlepšie ohodnotenie od zamestnávateľa. Najčastejšie sa však predsavzatia týkajú lepšieho stravovania, pravidelného cvičenia a zhodenia prebytočných kíl. Ako dlho takéto predsavzatia vydržia?

 

Na konci januára ako keby žiadne predsavzatia ani neexistovali. Všetko je opäť v starých koľajach. Čo teda treba urobiť, aby zmeny životného štýlu a novoročné predsavzatia boli trvalé?

Popremýšľajte nad svojimi zlozvykmi a návykmi

Väčšinu našich každodenných návykov už robíme automaticky a bez premýšľania, a preto im neprikladáme takú váhu. Ale aj to nevinné ochutnávanie omáčky pri varení večere, pojedanie orieškov počas sledovania obľúbeného programu či poctivé dojedanie obeda u mamičky môžu byť alfou a omegou toho, čo nám kazí naše plány zbaviť sa prebytočných kíl. Pozitívnou správou je, že všetky naše zlozvyky sú naučené a je možné sa ich zase odnaučiť. Vyžaduje to však pevnú vôľu a odhodlanie. Vo chvíli, keď si svoje zlozvyky uvedomujete, môžete sa na ne zamerať a snažiť sa ich eliminovať. Ste tak už na dobrej ceste.

Zapisujte si

Na to, aby ste si všetky svoje návyky a zlozvyky uvedomili, založte si denník, do ktorého budete zapisovať v podstate svoj každý krok – čo jete, prečo jete, ako jete a kedy jete. Nemusíte mapovať svoje stravovacie návyky dlhé mesiace, postačí týždeň, po ktorom zistíte, akých chýb sa v stravovaní dopúšťate. Jedli ste, pretože ste boli hladní, alebo pretože jedlo bolo v podstate po ruke a vy ste naň mali jednoducho chuť? Jete príliš rýchlo alebo v nevhodnej polohe pri sledovaní televízie? Všetky tieto návyky vám ukáže poctivé zaznamenávanie.
V budúcnosti si môžete založiť nový denník a v priebehu týždňa opäť zapisovať svoju každodennú rutinu. Potom výsledky porovnajte a nájdite rozdiely, v čom ste sa zmenili a či to bola zmena k lepšiemu.

Postupujte krok za krokom

Teraz už viete, aké návyky a zlozvyky vám dlhodobo bránili v chudnutí. Je teda čas sa na ne zamerať. Nesnažte sa zmeniť za každú cenu a okamžite. To väčšinou ničomu nepomôže a často skončíte v kúte, sklamaní a bez motivácie pokračovať. Postupujte krok za krokom a začnite s menšími zmenami. Nemusíte hneď piť litre čistej vody, jesť len šalát a cvičiť päť hodín denne. Šancu na úspech zvýšite už tým, že prestanete piť sladké nápoje pri každom jedle.
Ľudské telo potrebuje postupné zmeny. V prípade, že ste športu nikdy veľmi neholdovali, radšej než do fitness centra zájdite na krátku prechádzku okolo domu alebo zvoľte schody miesto výťahu. Postupné zmeny vo vašich návykoch vás budú motivovať, aby ste pokračovali a vytrvali v ceste k zdravšiemu životnému štýlu.

Pomocník do vrecka

Pri ceste za zdravším životným štýlom vám môže pomôcť kniha Já zhubnu zdravě a natrvalo (vyšla v českom vydaní), ktorá vás nasmeruje k lepšiemu stravovaniu a naučí, ako sa vyhnúť nebezpečným lákadlám, aký jedálny lístok si zostaviť a zároveň mať z jedenia stále radosť. Kniha vám poradí, ako si zredukovanú váhu udržať.
Summa summarum, nechudnite drasticky, ale vydržte, kým sa neobjavia výsledky. Postupujte krok za krokom. Zistite, aké zlozvyky a nesprávne návyky máte, a potom sa ich snažte pomaličky meniť. Už spomínané rady vám pomôžu zredukovať hmotnosť, ale zároveň si ju i udržať, pretože nájdete kameň úrazu a zlozvyky sa s najväčšou pravdepodobnosťou odnaučíte K cieľu sa síce dopracujete postupne, ale zhodené kilá zaručene len tak ľahko nenaberiete.


Prvý ples bez cigarety

Na Nový rok ste zahodili svoju poslednú škatuľku cigariet a ste na seba patrične pyšní. A my na vás! Gratulujeme, prvý krok máte za sebou. O tom, ako vytrvať, sme sa rozprávali s popredným českým adiktológom Adamom Kulhánkom, ktorý vám poradí, ako zvládnuť ďalšie mesiace bez cigarety.

 

Novoročná motivácia dodržať predsavzatia sa po skončení polnočného ohňostroja pomaly vytráca a okrem toho január prináša plesy, fašiangy a ďalšiu vlnu večierkov. Ako to zvládnuť? S naším partnerom Adiquit vám radi pomôžeme.

Podľa Adama Kulhánka si treba stanoviť dopredu konkrétny dátum, kedy chcete prestať fajčiť. Ak chcete, aby vaše úsilie korunoval úspech, musíte sa na deň D pripraviť. Náhla zmena totiž veľmi často neskončí podľa našich predstáv. Hoci rozhodnutie prestať fajčiť je významným krokom, väčšina fajčiarov nie je pripravená na to, čo príde potom.
Odporúča sa začať s prípravami aspoň pár týždňov vopred. Aj keď ste už s odvykaním začali, skúste si prejsť nasledujúcich päť krokov, ktoré každému budúcemu nefajčiarovi môžu pomôcť.

 

1. Stanovte si pevný dátum dňa D
Prvým krokom je stanoviť si deň D. Pevne si určite konkrétny dátum, t. j. deň, keď sa ráno prebudíte a už nebudete fajčiť.

2. Zbavte sa fajčiarskych propriet
Pred dňom D vyhoďte všetky cigarety, popolníky a zapaľovače, aby vás nezvádzali k fajčeniu. Prejdite celú domácnosť, kanceláriu, auto, aby vás náhodne objavený zapaľovač v slabej chvíli zbytočne nepokúšal.

3. Zmapujte situácie, počas ktorých najčastejšie fajčíte
Zamyslite sa, kedy si v priebehu dňa dávate cigaretu. Premietnite si nielen pracovné dni, ale aj svoje typické víkendy. Nezabudnite na kávičky s cigaretkou po obede, pracovné prestávky ani čakanie na autobus.

4. Pripravte si náhradnú aktivitu
Vopred si vymyslite, čo v týchto situáciách budete namiesto fajčenia robiť. Alebo svoje zvyky úplne zmeňte. Napríklad namiesto kávy začnite piť čaj. Zmeňte trasu prechádzky so psom. Zabavte ruky antistresovou plastelínou, hlavolamom alebo iným predmetom a miesto fajčiarskej pauzy s kolegami si prečítajte správy či zahrajte hru na mobile.

5. Povedzte o svojej snahe prestať fajčiť svojmu najbližšiemu okoliu
Nebojte sa oznámiť rodine, priateľom, kolegom, že chcete prestať fajčiť. Znížite tým počet situácií, keď vás niekto bude na cigaretu lákať alebo vám ju ponúkať a možno vás ešte naopak podporí.

Odporúča sa mať v zálohe „prvú pomoc“ – či už je to lekár, adiktológ, náhradný nikotín (napr. nikotínové žuvačky alebo sprej) alebo mobilnú aplikáciu Adiquit. Treba si pripraviť záložné riešenie, ktoré vám pomôže preklenúť náročnú situáciu.

 

Na spoločenské akcie sa dobre pripravte

Ak ste toto všetko urobili, vaše šance, že vytrváte, sa podstatne zvýšili. Možno sa však v kútiku duše obávate, čo sa stane, keď sa o týždeň vyberiete na poľovnícky ples. Ak to so svojou snahou myslíte vážne, pripravte sa.

Porozmýšľajte, aké „spúšťače“ na vás na takejto akcii môžu číhať. Alkohol? Ľudia, ktorí okolo vás budú fajčiť alebo vás dokonca lákať na cigaretu? Niet nad dobrú prípravu!

Alkohol len s mierou

Pri konzumácii alkoholu si uvedomte, aký veľký spúšťač predstavuje. Spomeňte si aj na predchádzajúce akcie a skúste sa na zaťažkávacie situácie pripraviť. Neprekročte mieru, aby ste boli schopní chuť na cigaretu ešte kontrolovať. To však závisí aj od toho, ako dlho sa už snažíte nefajčiť. Máloktorý fajčiar dokáže po týždni nefajčenia cigarete odolať, keď si dá kávu alebo pohár vína. Ak ste nefajčiar ešte iba v zábehu, skúste sa alkoholu radšej úplne vyhnúť. Keď si pohárik predsa len dáte, udržte konzumáciu alkoholu len v takej miere, aby ste boli schopní ovládať svoje rozhodnutia.

Stratégia zaseknutej platne

Pripravte sa na fajčiarsku spoločnosť a vopred počítajte s tým, že vám niekto cigaretu ponúkne, a pripravte sa aj na to, že ju odmietnete. „Podobné ponuky jasne a asertívne odmietnite,“ radí doktor Kulhánek. Ak máte s asertivitou problém, snažte sa situácii predísť. Okoliu dajte jasne najavo, že prestávate fajčiť, ponukám na cigaretu sa vyhnete.
„Každý musí zvážiť sám, či vydrží abstinovať v skupinke fajčiarov,“ upozorňuje Kulhánek. Už len závan cigaretového dymu je silným spúšťačom. Ak vám nerobí dobre pohľad aj na neznámeho fajčiara na ulici, radšej sa podobnej situácii vyhnite, pretože šanca, že vydržíte nefajčiť v skupinke ľudí, je mizivá.
Keď sa snažíte s fajčením prestať, nedovoľte si ani jednu jedinú cigaretu. Riziko, že sa po „veď len troch potiahnutiach“ fajčiar opäť prepracuje do aktívnej ligy, je naozaj vysoké. Závislosť od nikotínu je veľmi silná a rýchlo sa opäť aktivuje.

Naštartujte ďalší pokus

Napriek snahe sa vám sem-tam môže pritrafiť cigaretková avantúra. Pri odvykaní sa to stáva väčšine fajčiarov. To, že si jednorazovo zabafkáte ešte neznamená, že je všetko stratené a nemá cenu sa snažiť. Je to úplne normálne. Pri väčšine pokusov prestať fajčiť nastane situácia, či už spôsobená stresom, kávou alebo iným podnetom, ktorý spustí takú silnú chuť na cigaretu, že si ju jednoducho zapálite.

„Ak si to však uvedomíte a dokážete sa ovládnuť, skúste cigaretu zhasnúť a čo najrýchlejšie zmeňte situáciu,“ odporúča Kulhánek. Môžete odísť z miestnosti, zavolať hoci manželke alebo sa porozprávať s niekým, komu sa podarilo prestať fajčiť. Nejde len o faktickú zmenu situácie, dôležité je zmeniť čo najrýchlejšie aj svoje psychické nastavenie.
Nepodarí sa to samozrejme zo dňa na deň, najdôležitejšie je vydržať a trpezlivo skúšať. Už viete, ako na to, a navyše máte skúsenosť, ktorá vám pomôže ešte lepšie sa pripraviť na situácie, ktoré sú pre vás ťažké. S veľkou pravdepodobnosťou nastanú znova, ale vy už budete lepšie pripravení. „Priemerne býva úspešný až štvrtý alebo dokonca šiesty pokus! Takže netreba hádzať flintu do žita hneď po prvom neúspechu,“ uzatvára doktor Kulhánek.

Pospevujte si s Petrom Lipom pesničku Znova a znova a hlavne vydržte! Ak chcete mať vo vrecku aj prvú pomoc pre všetky situácie, skúste to s aplikáciou Adiquit, ktorú nájdete po registrácii v sekcii Moje výhody. A ak ešte nie ste úplne rozhodnutí, že chcete prestať fajčiť, urobte si náš test závislosti od nikotínu, ktorý vám napovie, aká silná je vaša závislosť.


Ako zvládnuť zdravé chudnutie počas plesovej sezóny

V zdraví sme prežili Vianoce a vianočné sviatky. Užili sme si rozprávky a nekonečné množstvo dobrôt. Navyše sme si sľúbili, že od januára budeme chudnúť a žiť zdravšie – aspoň do ďalších Vianoc. Toto predsavzatie sa nám darí, stanovili sme si konkrétne a dosiahnuteľné ciele a postupne vidíme celkové zlepšenie. Čo čert nechcel, začína plesová sezóna; povianočné večierky a ďalšie spoločenské akcie k zime jednoducho patria.

Bola by škoda prísť o poľovnícky či hasičský ples. Lenže ako ich prežiť tak, aby ste si nepošramotili váš nový a hlavne zdravý životný štýl? Prinášame vám pár rád, ako zvládnuť zdravé chudnutie počas plesovej sezóny a ďalších spoločenských lákadiel.

Večierky sú príjemným spestrením nášho každodenného života, lenže okrem zábavy so sebou prinášajú veľa nástrah, ktoré si bežný smrteľník nesnažiaci sa schudnúť alebo žiť zdravo ani nevšimne. Napríklad prísun alkoholických nápojov, sušienok alebo bohaté rautové stoly.

 

Plánujte dopredu

 

Skúste vopred popremýšľať, ktorým potravinám sa budete vyhýbať a ktoré si doprajete. Zhrešiť raz za čas nie je zakázané, len sa to nesmie preháňať. Povedzte si, koľko zákuskov si dáte a koľko pohárikov vína či piva vypijete. Ak sa psychicky pripravíte na to, že výnimočne zjete o čosi viac jedla, nemusíte mať výčitky.

 

Najedzte sa

 

Najedzte sa doma. Nechoďte na spoločenské akcie hladní, inak ľahšie podľahnete nezdravým lákadlám. Celý deň sa správajte ako obvykle, jedzte, ako ste zvyknutí, prípadne, ak si už na niečo večer brúsite zuby, o niečo menej. Určite nie je dobré celý deň hladovať. Inak vás môže prepadnúť vlčí hlad a vy ani nebudete vedieť ako a odrazu budete prejedení a nešťastní, že vaše niekoľkotýždňové úsilie vyšlo nazmar.

Ak je občerstvenie na večierku formou rautu, máte tak trocha vyhraté. V prípade núdze si môžete vybrať, čo a aké množstvo si dáte na tanier. Rauty zároveň ponúkajú mnoho zdravých a chutných pokrmov. Nemusíte sa báť, že svoj denný kalorický limit obetujete sušienkam, čipsom alebo orieškom.

 

S alkoholom rozvážne

 

Alkohol je vari najhorším a skrytým nepriateľom. Mnoho z nás si ani neuvedomuje, koľko kalórií obsahuje nevinne vyzerajúci pohárik bieleho vína alebo polliter piva. Žiada si to síce pevnú vôľu, ale alkohol je dobré vynechať. Nielen pre počet kalórií, ale aj preto, že po konzumácii alkoholu sa naše chuťové bunky prebudia a my sme schopní zhltnúť piate cez deviate. Ak si predsa len chcete alkohol dopriať, siahnite po menej kaloricky náročných nápojoch, napríklad vínnom striku. V prípade, že viete, že po konzumácii alkoholu vaše pevné odhodlanie môže poľaviť, obetujte sa a preberte rolu vodiča. Vyhnete sa zbytočnému lákadlu.

 

Buďte asertívny

 

V prípade veľkých večierkov s rautovými stolmi to máme pomerne jednoduché, pretože závisí len od nás, čo a v akom množstve skonzumujeme. Lenže čo robiť v prípade domáceho večierka v kruhu priateľov a rodiny, keď réžiu večera a občerstvenia preberá hostiteľ? Takéto večierky môžu byť pre tých, ktorí sa snažia alebo začali žiť zdravšie, výrazne stresujúcejšie. Často totiž znamenajú celovečerný zápas s hostiteľom, ktorí sa snaží zniesť modré z neba – bublinky na privítanie, aperitívy, prípitky, šunčičky, klobásky, paštéty, koláčiky a iné pokušenia ponúkané s dôvetkom nepripúšťajúcim odpor: „to musíš/musíte ochutnať“.

Najlepším prístupom v takejto situácii je asertivita. Oceniť snahu druhého, poďakovať, ale zároveň vymedziť vlastné počínanie. Buďte slušní, skúste vysvetliť, prečo neochutnáte každý zákusok a nedáte si ani ten krásny kúsok, ktorý na vás vraj žmurká.

 

Chudnite bez stresu

 

Nestresujte sa. Ak raz za čas zhrešíte, nič sa nedeje. Vráťte sa čo najskôr k pôvodnej životospráve a hlavne si nič nevyčítajte. Pokiaľ inak dodržiavate pravidelný režim a životosprávu, jeden večer vás nemôže vykoľajiť.


Prokrastinácia môže byť efektívna aj kreatívna. Naučte sa s ňou pracovať

Slovo prokrastinácia sa v našich slovníkoch objavilo len pred niekoľkými rokmi, rýchlo sa však stalo synonymom lajdáctva. Za prokrastináciu nás väčšina koučov životného štýlu, ktorých sa v posledných rokoch vyrojilo neuveriteľné množstvo, doslova lynčuje. „Nedokážete si zorganizovať čas? Nemáte ťah na bránku, odkladáte povinnosti či len tak obchendujete, fyzicky alebo psychicky, v čase, keď by ste sa mali venovať iným činnostiam? Preboha, robte s tým niečo!“

 

Čo ak je všetko inak? Čo keď prokrastinácia nie je taká škodlivá, ako nám neustále všetci tvrdia? Nie je výsadou iba lenivých povaľačov a ulievačov, ktorí to v živote nikam nedotiahnu. Za určitých podmienok má totiž aj pozitíva a môže nás posúvať v práci aj v živote.

 

Nie je prokrastinácia ako prokrastinácia

 

V prvom rade si treba uvedomiť, že táto činnosť, teda odkladanie nepríjemných úloh alebo povinností na neskôr, je pre človeka úplne prirodzená a netreba sa za ňu hanbiť. Bolo by vlastne až podozrivé, keby sme neustále všetky úlohy plnili do bodky podľa plánu. Veď nie sme stroje. Treba však dôsledne rozlišovať medzi občasnou a chronickou prokrastináciou.

Chronická prokrastinácia je tá, ktorá nám v živote skutočne bráni kamkoľvek sa posunúť, pretože úlohy, ktoré máme, jednoducho nie sme schopní (aspoň v stanovenom čase) dokončovať. Dostávame sa tak do cyklu nesplnených povinností, stresu, výčitiek okolia a pocitu neschopnosti. Takáto prokrastinácia rozhodne nie je pozitívna a skôr si koleduje o návštevu psychológa. Je to regulárna diagnóza.

Ak sa vám však všetky dôležité úlohy darí plniť, len vám jednoducho občas trvá dlhšie, kým ich dokončíte, ide podľa odborníkov o tzv. aktívnu prokrastináciu. Je to stav, keď úlohy odkladáte, pretože tušíte, že by ste bez časového tlaku aj tak neboli schopní efektívne pracovať. A taká prokrastinácia nemusí byť nevyhnutne zlá.

 

Umenie prokrastinácie

 

Niektorí odborníci a najmä mnohí kreatívci sa zhodujú, že práve počas prokrastinácie sa rodia najlepšie nápady. Keď sa totiž sústredíme iba na to, čo treba urobiť, náš mozog nemá šancu vymyslieť nič nové. Nemá na to jednoducho podmienky, pretože sa ho stále snažíme prinútiť, aby sa sústredil len na jednu vec, a tým svoje myslenie zväzujeme.

Každý, kto pracuje aspoň z časti na kreatívnych úlohách, veľmi dobre vie, aké dôležité je nechať prácu dobre „uležať“. Keď sa k nej po čase vrátime, vždy sa nám podarí vychytať nejaké muchy alebo v medzičase vymyslieť niečo ešte lepšie. A presne túto funkciu plní prokrastinácia. Dať si pracovnú pauzu a myslieť chvíľu na niečo iné, nám paradoxne so samotnou prácou môže pomôcť viac ako upnutie sa na efektívny výkon.

Vendula Zajícová, česká expertka na plánovanie a autorka knihy Kreatívní lelkování, prichádza s ďalšou teóriou týkajúcou sa prokrastinácie: „To, čo človek robí, keď prokrastinuje, je to, čomu by sa mal v živote venovať. Pretože ho to zjavne baví viac než to, čo by v tej chvíli robiť mal, a tiež preto, že sa mu to pravdepodobne darí. Ja som všetky svoje projekty, ktoré dodnes fungujú a živia ma, vymyslela práve pri prokrastinácii.“ To je určite inšpiratívna myšlienka, väčšina z nás má však asi skúsenosť skôr s tým, že sa prokrastinácia zvrhne na úplne zbytočnú a neproduktívnu činnosť.

 

Musíte si ju vedieť naplánovať!

 

Zrazu sa pristihneme, že hodiny sedíme pri notebooku a sledujeme stupídne videá alebo prechádzame fotky na Instagrame. Toto je presne časť, ktorá je na prokrastinácii nežiaduca. Necháme sa v rámci nej stiahnuť k činnostiam, ktoré nás len okrádajú o čas. Aby sme si s tým dokázali poradiť, musíme sa dobre pripraviť.

„Všetko stojí na tom, aby sme sa naučili prokrastináciou neodsúvať dôležitú prácu na druhú koľaj. Treba mať pod kontrolou manažment času a dokázať efektívne plánovať. A to aj prokrastináciu! Vyčleňte si na ňu v pracovnom harmonograme čas a normálne si ju naplánujte,“ radí Vendula Zajícová.

Ak viete, že v danom časovom úseku musíte dokončiť nejakú úlohu, počítajte s tým, že časť tohto času strávite niečím iným. Prokrastináciu si môžete naplánovať ešte konkrétnejšie a postupne si ju dávkovať. Nastavte si napríklad minútku (nemusíte mať kuchynský budík, existujú aj rôzne aplikácie) a po každých 25 minútach si nechajte päť na... Jednoducho, na čo chcete.

Keď budete pracovať na rozsiahlejších úlohách, doprajte si hoci aj hodinové voľno, ale vždy si naplánujte, čo v tomto čase budete robiť. Ideálne je striedať intelektuálnu a manuálnu alebo fyzickú činnosť. Keď budete písať diplomovku alebo vytvárať firemnú prezentáciu, preložte ju cvičením alebo prácou v záhrade. Pokiaľ naopak prokrastinujete hoci pri veľkom upratovaní, dajte si pauzu na knihu alebo dobrý seriál.

Keď budete mať prokrastináciu naplánovanú, už nikdy nebudete mať výčitky svedomia a ešte zvládnete veľa ďalších úloh!

 

Tipy:

 

#Kreativní lelkování – Plánuj, škrtej, čmárej
Vendula Zajícová

V krásne spracovanej knihe (vyšla v českom vydaní) radí bývalá personalistka a autorka diárov, ako efektívne plánovať, viesť si diáre, ale aj kreatívne a hlavne produktívne prokrastinovať. Keď si totiž vraj len tak čmárame, vyzerá to ako premrhaný čas. Ale počas čmáracích kreácií podľa nej často vznikajú naše najlepšie nápady. Podľahnite efektívnemu „chytaniu motýľov“.

 

 

Válka umění: Odblokujte svou kreativitu a vyhrajte tvůrčí bitvy
Steven Pressfield (české vydanie)

Autor sa v knihe venuje téme Odporu, toxickej sile, ktorá vraj má na svedomí viac nešťastí ako chudoba či choroby. Mali ste niekedy v noci pred spaním víziu človeka, ktorým by ste sa mohli stať, práce, ktorú by ste mohli zvládnuť, a diela, ktoré by ste chceli vytvoriť?
Ste spisovateľ, ktorý nepíše, maliar, ktorý nemaľuje, alebo podnikateľ, ktorý nikdy nezaložil podnik? Potom vraj poznáte Odpor: temnú silu, ktorá bráni kreativite a úspechu. Steven Pressfield vás vo svojej zábavnej knihe naučí, ako tohto nepriateľa poraziť a odblokovať vlastnú tvorivosť.

 


Ako každý deň urobiť poriadny kus práce

Máte pocit, že sa celý deň naháňate a zoznam úloh, ktoré máte urobiť, sa nekráti? Stáva sa vám, že po celom dni neviete, čo ste vlastne robili, a nič za vami nevidno? Alebo sa len chcete zamyslieť, či by ste nemohli začať niečo robiť trochu inak, aby ste mali dobrý pocit z vykonanej práce? Prinášame pár tipov, ktoré sa nám osvedčili, možno inšpirujú aj vás.

 

Mať všetko hotové (Getting Things Done)

 

Metóda Davida Allena získala veľkú popularitu vo svete aj u nás a mnoho ľudí na ňu prisahá a tvrdí, že im dokonca od základu zmenila život. V čom teda tkvie jeho „Umenie produktivity bez stresu“?

Podľa Allena náš mozog dokáže veci výborne vymýšľať, s ukladaním informácií si však poradí už horšie. Ak ho zbytočne zaťažujeme tým, aby si pamätal všetky naše úlohy a termíny, uberáme mu kapacitu a bránime mu robiť to, čo vie najlepšie – úlohy naozaj riešiť.
Ideálne je preto mozog vyčistiť a kapacitu mu uvoľniť. Len myslenie na to, čo a kedy musím urobiť, vedie k zníženiu sústredenia – k prokrastinácii. Preto Allen odporúča, aby ste svoj mozog prestali používať ako sklad informácií.

1. Zozbieraj
Spíšte si všetky úlohy, ktoré vám strašia v hlave. Či už na to použijete papier a ceruzku, niektorý z online nástrojov na správu úloh alebo škatuľku s kartičkami. Napíšte si naozaj všetko – malé aj väčšie úlohy, pracovné i súkromné, každodenné i zatiaľ nerealizované sny. Uvoľní vám to mozgovú kapacitu, aby ste sa mohli plne venovať riešeniu.

2. Spracuj
Pri upratovaní hlavy postupujte podobne ako pri upratovaní domácnosti – treba sa rozhodnúť, čo si necháme a čo vyhodíme. Každú položku prehodnoťte. Ak sa dá zrealizovať a zaberie to menej ako dve minúty, urobte to hneď. Ak si žiada viac času a je to možné, položku delegujte. Keď ju nie je možné delegovať, pridajte ju na zoznam úloh, ktoré začnete realizovať neskôr. Nepotrebné položky nemilosrdne zahoďte (vymažte).

3. Zorganizuj
Teraz je čas pripraviť sa. Keď máte veľa vecí, ktoré musíte vybaviť, je úplne normálne, že namiesto toho, aby ste sa na chvíľu zastavili a všetko si premysleli, začnete na nich hneď pracovať. Keď si však hneď na začiatku rozvrhnete čas, získate jasnejšiu predstavu, čo je potrebné urobiť a aké ďalšie kroky budú nasledovať. Vďaka tomu potom budete postupovať rýchlejšie. Urobte si viac zoznamov a úlohy do nich zoskupte. Napr. e-maily, ktoré je potrebné vybaviť, telefonáty, správy, ktoré treba napísať...

4. Zhodnoťte
Precízne zoznamy sú výbornou pomôckou, ale ak sa k nim pravidelne nevraciate a neupravujete ich, budú sa vám len kopiť a to je kontraproduktívne. Preto zoznamy úloh pravidelne prechádzajte, aby ste mohli kontrolovať, čo má práve najvyššiu dôležitosť. Pomôže vám to správne nastavovať priority a tiež zabránite tomu, že zoznam úloh, ktoré ste mali mať hotové pred x-týždňami, začne narastať do gigantických rozmerov.

5. Urob
A teraz jednoducho začnite úlohy plniť. Vytvorili ste si systém, tak ho využite. Odškrtávanie splnených úloh na zozname podľa priorít vám prinesie taký skvelý pocit, že už len pomyslenie naň bude pôsobiť motivačne.
Zaujala vás metóda GTD a chceli by ste sa o nej dozvedieť viac? Kniha Davida Allena „Mať všetko hotové – Umenie produktivity bez stresu“ vyšla v revidovanom vydaní v roku 2015. Premietol do nej svoje skúsenosti, ktoré nazbieral za roky jej aplikácie a výučby. Alebo sa pozrite na stránky gtd.sk. Od roku 2016 je vďaka vydavateľstvu Jan Melvil publishing dostupná aj v českom preklade.

 

 

Uzavreté zoznamy

 

Jednoducho realizovateľnou zmenou v systéme práce môžu byť tzv. uzavreté zoznamy. Každý večer si dopredu rozplánujte zoznam vecí, ktoré by ste mali mať na druhý deň hotové. Od starých známych „to-do-listov“ sa však líšia tým, že na ne už druhý deň nič nepripisujete, ale ani nič nemažete. Uzavretý zoznam by mal obsahovať niekoľko dlhodobých úloh, úlohy, ktorým končí termín, rutinné úlohy a „zvyšok“. Takto si rozplánujte 60 – 80 percent pracovného dňa. Vždy sa totiž nájdu nečakané, ale urgentné úlohy alebo sa niektorý zo zoznamu skomplikuje a zaberie viac času, než ste počítali. Ak si rozplánujete väčšinu dňa, vytvoríte si rezervu.

Spočiatku nie je jednoduché si uzavretý zoznam úloh pripravovať tak, aby ste ho nachlp dodržali. Často naplánované úlohy zaberú viac času a nepodarí sa ich splniť – skúste teda plánovať kratší zoznam. Ak vám úlohy trvajú dlhšie, než chcete, skúste sa zamerať na vlastnú efektivitu. Jednou z príčin býva aj to, že vám oveľa viac času, než počítate, zaberú neplánované úlohy. Skúste zistiť prečo, a presunúť čo najviac z nich do „plánovateľného“ šuplíka.

 

Zastavte sa a pochváľte sa

 

Občas sa v kolobehu dní pod prívalom informácií ani nestačíme zastaviť. Máme pocit, že guľu súkromných i pracovných úloh stále kotúľame pred sebou a neustále sa strachujeme a myslíme na veci, ktoré budeme musieť urobiť. Skúste sa niekedy zastaviť a pár minút venovať súkromnej inventúre dňa, v duchu si premietnuť, čo ste dnes od rána robili. Určite vás prekvapí, akí ste šikovní. Nezabudnite sa pochváliť!

 

Prvá pomoc, keď panikárite

 

Asi každý niekedy zažil stav, keď mu v hlave vyskakovali všetky možné katastrofické myšlienky, až ho premohol pocit, že to jednoducho nemôže všetko zvládnuť. Vtedy zmobilizujte sily, „uzemnite sa“ – potrebujete sa vrátiť do reality a uvedomiť si, čo sa práve deje. Sústreďte sa na to, čo vidíte, čo počujete, vôňu, ktorú cítite, chuť, ktorú vnímate, a pocit, ktorý práve máte. Buďte však konkrétny. Pomenujte presne, čo práve zažívate. Mozog sa na to zameria, váš tep sa upokojí a môžete zase pokračovať v práci, aby ste večer mali radosť z jej výsledku.


Ako „vyhladovať“ cukrovku, ale nie seba

Jedlo môže byť liek, droga aj jed. Môže nás chrániť pred chorobami ako sú diabetes alebo infarkt, ale zároveň môže prispieť k ich prepuknutiu.

 

Už sme písali o tom, že cukrovka sa zďaleka netýka iba „starých“ ľudí. Okrem toho k nej často smerujeme oveľa skôr, než sa vôbec objavia prvé príznaky. Tušíte, že má vaša životospráva nedostatky? Chcete sa stravovať lepšie, ale neviete, kde začať? Alebo si myslíte, že nemáte dosť silnú vôľu? Poradíme, ako na to.

 

Stravou (nielen) proti cukrovke

 

Nevhodná skladba jedálneho lístka a nadváha či obezita zvyšujú riziko srdcových ochorení alebo rakoviny, väčšinou stoja aj pri vzniku diabetu 2. typu. Tomu, kto je cukrovkou ohrozený alebo už dokonca má prediabetes, môže zmena životosprávy pomôcť odvrátiť prepuknutie ochorenia. Diabetik sa po schudnutí môže zbaviť niektorých liekov alebo sa dokonca úplne uzdraviť. Ale predchádzať chorobám je vždy lepšie, než ich liečiť – čím skôr teda začneme nad stravovaním premýšľať, tým lepšie.

 

Nezdravé neexistuje

 

Možno vás prekvapí, že delenie potravín na zdravé a nezdravé je tak trocha mýtus – takmer každé jedlo môže priniesť nášmu telu niečo dobré a takmer s každým si organizmus poradí. Prísne diéty a hladovanie nie sú dobrou cestou, ako zdravo a trvalo schudnúť. Celé umenie zdravého stravovania spočíva v tom, ako si jedálny lístok poskladáme.

 

Živiny a kalórie

 

Telo potrebuje na svoje fungovanie prísun energie. Tá sa v potrave skrýva hlavne v troch základných živinách: sacharidoch (nepresne cukroch), tukoch a bielkovinách. Ak chceme chudnúť, množstvo energie v našom jedle – kalórií – sa musí znížiť. Kvalita živín je popritom rovnako dôležitá ako ich množstvo.

Najviac potrebujeme sacharidov, ktoré sa skrývajú v pečive alebo prílohách. Bielkoviny, obsiahnuté v mäse, vajciach, mliečnych výrobkoch či strukovinách, sú nevyhnutné pre zdravie organizmu a zároveň užitočné pri chudnutí – telo ich trávi pomaly a dlho po nich neprichádza hlad. Aj tuk je dôležitou živinou, ale zároveň najviac koncentrovaným zdrojom energie. Aj malá porcia jedla obsahujúceho tuk má veľa kalórií a v našej bežnej strave je tukov skôr nadbytok než nedostatok. Preto by sme sa mali snažiť potraviny obsahujúce tuk obmedzovať.

 

Čarovná vláknina

 

Naopak vláknina je pri chudnutí aj všeobecne pri zdravom životnom štýle prínosom. Je nestráviteľná, a tak neprináša do tela žiadne kalórie navyše, zato pôsobí blahodarne na zdravie čriev, prináša pocit sýtosti a spomaľuje trávenie. Odporúčaný denný príjem vlákniny sa skrýva napríklad v pol kile zeleniny, no vlákninu nájdeme aj v ovocí, celozrnných potravinách (ovsených vločkách, divej, tzv. indiánskej ryži a pod.) alebo v strukovinách (šošovici, fazuli).

 

Zdravý tanier

 

Každé jedlo by malo byť vyvážené. Ako si v ňom však živiny správne namiešať? Netrápte sa zložitými výpočtami a osvojte si namiesto toho princíp „zdravého taniera“. Okrem veľkých jedál ho môžete využiť aj pre raňajky alebo desiatu:

  • Štvrtina taniera by mala obsahovať potraviny, ktoré dodajú telu bielkoviny: najčastejšie mäso, ryby alebo mliečne výrobky.
  • Zvyšok taniera si v duchu rozdeľte na dve rovnaké časti. Jednu zaplnia sacharidy: ryža, cestoviny, zemiaky, pečivo a podobne. Hranolčeky, krokety alebo knedle jedzte len výnimočne, rovnako ako sladké potraviny.
  • Druhá polovica by mala byť plná zeleniny – surovej, dusenej či trebárs pečenej. Keď chcete chudnúť, pridajte ešte viac zeleniny a uberte sacharidy.

Myslíte si, že takýto tanier neobsahuje tuky? Tie sa v mnohých potravinách vyskytujú prirodzene. Navyše tuk používame aj pri príprave a často sa skrýva aj v omáčkach, ktoré nám môžu zdravý tanier pekne pokaziť.

 

 

Nie je nápoj ako nápoj

 

Ďalším záškodníkom, ktorý nám do žalúdka pašuje zbytočné kalórie, sú nápoje. Nikdy nič nepokazíte vodou s citrónom, čajom alebo prírodnou minerálkou. Pozor si naopak dajte na džúsy, malinovky, ale aj ochutené minerálky. Sú plné cukru, a teda aj zbytočných kalórií, navyše po nich stúpa cukor v krvi.
Na káve nie je nič zlé, obmedzte však kávové nápoje plné cukru, plnotučného mlieka alebo smotany. Mnoho ľudí prekvapí, že aj alkohol má kalórie – a nie málo, jedno pivo ich obsahuje podobne ako vrecúško čipsov!

 

Krôčik po krôčiku

 

Pri zdravom stravovaní sa nemôžete trápiť. Nový prístup k jedlu si treba obľúbiť – len tak vás môže sprevádzať po celý život. Nebuďte na seba preto príliš tvrdý a do veľkých zmien sa nepúšťajte zo dňa na deň. Nové návyky treba pridávať postupne a chváliť sa aj za malé úspechy.

Kľúčové je prísť na spôsob, ako zdravšie stravovanie spojiť s vaším bežným denným režimom. Ak si to neviete predstaviť, poraďte sa v nutričnej poradni. Pri jej výbere postupujte obozretne. Zistite si, či je vybraný odborník skutočne odborníkom – tzv. výživoví poradcovia žiadne formálne vzdelanie nemusia mať a ich poradenstvo je často spojené s predajom predražených diétnych potravín. Na rozdiel od nich nutriční terapeuti sú absolventi vysokej školy, ktorí by vám mali poradiť seriózne a kvalitne. Účinnú a pohodlnú nutričnú terapiu pre ľudí s cukrovkou alebo ohrozených jej vznikom ponúka aj program spoločnosti Vitadio.

 

Autorka: MUDr. Lucie Kovářová, Vitadio


Sviatočný čas je vtedy, keď sa plne ponárame do prítomnosti, hovorí filozofka Anna Hogenová

Vianoce majú byť časom pokoja, pohody, radosti, oživenia tradícií a stretnutí s našimi najbližšími. Nie vždy však zažívame len radostné chvíle. Občas by sme vianočné sviatky najradšej zrušili. A to je škoda. Čo by sme mali počas sviatkov darovať sami sebe? Pred čím stále utekáme? A prečo je dôležité naučiť sa žiť aj s emóciami, ako je smútok? To sú otázky, ktoré nám pomôže objasniť česká filozofka a fenomenologička Anna Hogenová. Filozofiou sa zaoberá celý život a je presvedčená, že vďaka nej môžeme spoznať najmä sami seba.

 

Hovoríte, že sviatky máme tiež preto, aby sme sa stretli so sebou samým. Ako k takému stretnutie môžeme dospieť?

Ten sviatočný čas musí byť vyviazaný z každodennosti, kde musíme neustále počúvať povely, ktoré prichádzajú z vopred daných systémov a štruktúr a ktoré determinujú náš normálny život. Sviatočný je čas, keď sa ponárame do hĺbky v danej prítomnosti, pretože nás nič z budúcnosti vlastne neobťažuje. Práve toto by sme si mali sami sebe v tomto čase darovať, pretože to nerobíme skoro nikdy.

Človek by sa mal stretnúť so sebou, tým, čím je on sám hlboko v sebe, kde má všetky počiatky, ktoré sa v ňom zrodili prvýkrát a naposledy. Preto by sa mal v tejto hĺbke stretnúť aj s ľuďmi, ktorí už dávno medzi nami nie sú. Stretnúť sa s nimi v dobrote, ktorej sa hovorí communio. To znamená, keď cítime, že sme týmito ľuďmi prijatí a oni sú zase prijatí nami. Keď sme zrazu zase všetci spolu a je nám dobre. To by mali byť sviatky.

Nebojíme sa dnes zachádzať až do hĺbky, o ktorej hovoríte?

Áno, bojíme. Dnešný človek má veľa nedoriešených problémov, ktoré v sebe neustále prenáša, odkladá. To mu vytvára akýsi tieň, ktorý so sebou všade vláči, a toho sa bojí. Aby sa človek mohol stať celistvou bytosťou, ktorá mu môže dať radosť, musí byť odvážny a nebáť sa rizika. Toto je jedno z rizík, ktoré patria do nášho života.

A tiež si klásť otázky...

Áno. Pustiť k sebe tú hĺbku znamená pustiť k sebe otázky, ktorých sa bojíme. A tých je veľa. Týkajú sa zdravia, smrti, nášho spoločného života s manželom, manželkou, deťmi a tak ďalej. Pustiť to k sebe, ale v surovej pravdivosti, inak to nemá zmysel.

Je to podľa vás jediná cesta, ako sa človek môže stretnúť so sebou samým?

Je to jediná cesta, pretože aby človek naozaj bol, musí k sebe bytostnosť, cez ktorú žije svoj život, pustiť v pravdivosti. Keď je v nej čo len trocha klamstva alebo hrania sa na niečo iné, tak to nejde.

Keď sa ešte vrátime k vianočným sviatkom, tak okrem radostných chvíľ, ktoré zažívame napríklad počas Štedrého večera, nás často prepadá aj smútok. Spomíname na tých, s ktorými nemôžeme byť, alebo sa trápime vzťahmi, ktoré nie sú ideálne. Vy hovoríte, že smútok do života bytostne patrí.

Presne tak, smútok do života bytostne patrí. Na dne smútku, keď si ho dovolíme k sebe pustiť a počkať, čo prináša, je obdarovanie, čistá radosť. Vždy. Keby sme takéto smútky nezaháňali už v zárodku, možno by bol náš život lepší. Stačí k sebe pustiť pravdivosť.

Utiekame sa pred smútkom do akéhosi raušu?

Áno. Proti smútku, ktorého sa bojíme, dnes bojujeme tak, že sa okamžite vrháme do ďalšej práce. Ohlušujeme sa, smútok potláčame prácou. Alebo potrebujeme byť opojení. Tým myslím radosť z alkoholu alebo z niečoho iného. Je to bežný spôsob, ako sa dnes smútku na chvíľu zbavujeme. Ale takto rýchlo sa to nedá vyriešiť. Smútok musíme prijať so všetkým a vydržať, prežiť si ho. Aj s tým nepríjemným. Na dne sa skrýva čistá radosť.

 

S neistotou musí človek počítať ako s jedinou istotou

 

Smútky, ktoré do života patria, často zaháňame antidepresívami a označujeme ich ako depresie. Ako rozoznať skutočnú depresiu od smútku?

To je veľmi ťažké, ale skúsim to vysvetliť. Každý z nás sa vo svojom živote ocitne v ontologickej núdzi. Každý, aj prezident Spojených štátov amerických, ktorý je bohatý a má obrovskú moc. Tomu sa nikto nevyhne. Dokázať s ontologickou núdzou žiť pokladám z celej starostlivosti o dušu za najdôležitejšie. Keď sa naučíme, a to sa musíme učiť po celý život, v rôznych situáciách, na rôznych miestach, prekonávať to, že sme konečné bytosti, že raz odídeme, bez toho, aby sme všetko vyriešili, bez toho, aby sme povedali všetko to, čo máme na srdci a chceme niekomu vrúcne oznámiť, naučiť sa s tým žiť a udržať si dištanc, to je úloha pre filozofický život človeka. Pretože sme len bytosti, ktoré sú smrteľné a nie sme bohovia. Sme teda náchylní aj k tomu, čo nie je dobré. Všetko má však v živote svoje miesto, s tým sa musí človek vyrovnať. Pri tom pomáha práve filozofia.

Možno zjednodušene povedať, že ontologická núdza je hoci aj neistota z toho, čo bude zajtra?

Áno, samozrejme. S neistotou musí človek počítať ako s jedinou istotou. Všetky istoty, ktoré sa tvária ako absolútne zdroje pokoja, sú len náznaky, je to lož. To bohužiaľ na tomto svete človek nikde nestretne. Musíme sa naučiť žiť s neistotou. Ako hovoril Ernst Jünger, chodiť spať s katastrofou a nebáť sa jej. Patrí do života.

Rovnako ako smrť. O tej však málokto chce počuť.

Pretože sa jej bojíme, a tým, ako sa bojíme, ju odsúvame niekam do spodných vrstiev nášho podvedomia. Tam sa tá smrť zauzlí ako v pomyselnej trinástej komnate a vylieza vo chvíli, keď človek nie je schopný sám seba kontrolovať. Ona vylezie, z toho väzenia hlboko v nás, a má podobu hoci dlhej chvíle či nezmyselnosti života, prázdnoty, otravy, niečoho veľmi nepríjemného. Máme chvíle, keď sme takí zmätení, že nevieme, ako sa voláme; aj s tým sa už každý stretol; aj mudrci zo starých čias.

Tu je namieste si pripomenúť nádherný citát z Platónovho dialógu „Gorgias“, voľne preložené: „Aj keby moja lýra bola falošná a falošne spieval zbor, ktorý vediem, jednu vec nesmiem nikdy dopustiť – rozpor so sebou samým!“.

Ktovie, či smrť nie je to najlepšie, čo nás môže stretnúť, veď o nej nič nevieme. Ak v sebe máme obsahy, ktoré do duše nemohli prísť z empirického života, ako je absolútno, svet a ďalšie, potom naša duša pred naším zrodením nemohla byť nepopísanou doskou, a preto je duša nesmrteľná. Presne toto oznamuje Sokrates svojim priateľom pár minút predtým, než vypije čašu bolehlavu, aby dokonal trest smrti. Tak prečo sa báť? Veď strach zo smrti vrhá ľudí do malomyseľnosti, keď sa nebránia ani proti viditeľnému zlu.

 

Sviatky máme, aby sme sa prostredníctvom tradícií mohli vracať k našim počiatkom

 

Aby sme otvorili svoje trináste komnaty, mali by sme si nájsť chvíľu pre seba a upokojili sa. Sú v dnešnej „tekutej“ dobe vôbec Vianoce sviatkami pokoja? Aký je ich skutočný význam?

Agresivita zúrivých zarábačov peňazí všade, kam sa pozriete, reklamy, ktoré sa neustále vnucujú do podvedomia aj vedomia, to všetko človeka neuveriteľne ničí, aj keď sa snažíme nepripúšťať si to. Nie sú to sviatky.

Sviatok je od posvätného prežívania, ktoré je uzobraním a uvlastnením v danom memente, v danom teraz. Je to sústredenie všetkého, čo sa dá, do miesta, ktorému sa hovorí ohňový stred v štvorine, kde sú bohovia, ľudia, krajiny a svet. Uprostred v ohňovom strede je domov, v ktorom má duša zostávať s tým všetkým v uzobranosti, a dokonca má byť aj uvlastnená. To je moment, keď má človek v sebe najviac bytia. Odjakživa sa o tom hovorí, že cíti šťastie ako obdarovanie. Malo by to tak byť u každého človeka. Nikto by sa nemal cítiť sám.

Aj keď je človek samotný, nebude sám, ak sa takto zanorí do seba samého a stretne sa tam s tou štvorinou v ohňovom strede, keď je uvlastnený. V tej chvíli je obdarovaný, dostáva sa mu daru, ktorý prichádza zo samotného bytia a potom je mu dobre.

Vianoce sú obdobím, keď ožívajú tradície siahajúce do našej histórie. Prečo by sme ich mali dodržiavať a na čo sú dobré?

Tradície sú dobré, pretože ich jadrom je takzvaný počiatok a ten sa vždy rodí v duši človeka prvýkrát a naposledy. To znamená, že je vždy niečím, čo prichádza ako omladzovací prostriedok, ako niečo, čo vás navracia do čias, keď ste boli nesmierne šťastní, lebo ste boli doma s mamou, s otcom. Počiatky nám v živote pomáhajú prežívať najhoršie chvíle, ktoré sa každému stanú. A práve preto, že sa k nim potrebujeme vracať prostredníctvom tradícií, máme sviatky. Sviatok tu je len kvôli týmto počiatkom a potom je všetko dobré.

Ako oslavujete Vianoce vy?

Vždy na chalupe. Moje deti majú rodiny a schádzajú sa vo veľkom počte, ale ja sa priznám, že som vždy sama. Som sama a vôbec mi to neprekáža, pretože je to chvíľa, keď sa dostanem von pred chalupu, keď už je noc, a keď náhodou nie sú mraky a je ešte aj sneh, tak to je pre mňa naozaj sviatok. Je tam také posvätné ticho, že sa to ani nedá opísať, a je mi potom dobre.

Čo by ste na záver zaželali čitateľom?

Želám im, aby žili z vlastného prameňa. Aby sa celý život snažili ten prameň v sebe stretnúť a bytostne s ním prameniť, potom je človek najviac pri sebe. To vo filozofii nazývame uvlastnenie. To je práve to, kde sa človek naozaj podobá polobohom, ako hovoril Hölderlin. Pretože prežíva celé bytie v sebe samom a je v harmónii so všetkým. A tomu sa hovorí „galéné tés psychés“, tíšina duše.

 

Prof. PhDr. Anna Hogenová, CSc., je česká filozofka a fenomenologička. Narodila sa vo Flájoch, detstvo však prežila v Příbrami so starými rodičmi. Potom žila s rodičmi v Žatci, kde vychodila základnú školu a absolvovala gymnázium. V Prahe vyštudovala Fakultu telesnej výchovy a športu UK a Filozofickú fakultu UK. Prednáša na Pedagogickej fakulte UK a na Husitskej teologickej fakulte UK, kde je súčasne vedúcou Katedry filozofie. Zaoberá sa témami ako odkrytosť pravdy, starostlivosť o dušu, pohyb alebo telo a telesnosť.

 

Autor: Petr Kubíček


Cukor náš každodenný

Čím sladíme? Je každé sladidlo cukrom? Stane sa biela kocka kryštálového cukru už čoskoro iba muzeálnym exponátom? Samé otázky! Poďme hľadať odpovede a trošku si vyjasniť, ako to dnes s alternatívami k tradičnému bielemu cukru vyzerá.

 

Moderné a podľa nejedného článku aj zdravšie je dnes používať na sladenie alternatívne sladidlá. Sirupy, cukrové vločky z kokosu (tzv. kokosový cukor) alebo už takmer evergreen (alebo skôr everbrown) v podobe hnedého trstinového cukru.

Nenechajte sa zmiasť trendovými obalmi, lákavými článkami a ďalšími marketingovými trikmi. Keď ide o cukor, alternatívne sladidlá mu nemajú veľmi čo vyčítať. Ľahko sa tak môže stať, že v dobrej viere, že robíme niečo pre zdravie, minieme nezmyselné peniaze za sladidlo, ktoré má na náš organizmus podobný vplyv ako tradičná kocka cukru.

 

Cukrová olympiáda

 

Hnedý cukor je oproti bielemu cukru menej rafinovaný. Aj jeho základom je sacharóza a niekedy sa dokonca vyrába zafarbením bieleho cukru sirupom a môže byť klasický repný alebo trstinový.

Trstinový cukor je tiež sacharóza. Iná je iba prvotná surovina. Vyrába sa z trstiny a nutričnú hodnotu má v podstate rovnakú.

Melasa je vedľajší produkt pri výrobe rafinovaného cukru, obsahuje o niečo väčšie množstvo vitamínov a minerálnych látok, ale tiež tých odpadných, ktoré môžu aj poškodzovať zdravie.

Med poznáme všetci a pravdepodobne ho považujeme za zdravý. Áno, niekotré pozitívne látky skutočne obsahuje, však základ je zmes fruktózy a glukózy, ktoré na organizmus pôsobí podobne ako sacharóza.

A čo veľmi cool javorový a agávový sirup? Prvý z nich je na báze sacharózy, druhý obsahuje hlavne fruktózu. Jeden aj druhý sú zahustené šťavy z rastlín a z nutričného hľadiska opäť podobné cukru. Ani kokosový cukor získaný kokosových kvetov na tom nie je o nič lepšie a jeho základ tvorí opäť sacharóza. Aj keď treba tieto alternatívy nejaké tie vitamíny a minerálne látky obsahujú, ich obsah je zanedbateľný a stále prevažujú negatíva cukru.
Tiež ste nadobudli pocit, že v cukrovom svete sacharózy, glukózy a fruktózy sa nedá vyhrať? Hlavu hore. Ako obvykle ani tu neexistuje zázračné drastické riešenie – cestou je primeraná konzumácia spolu s pravidelným pohybom a ďalšími atribútmi zdravého životného štýlu. Len to nám prinesie vytúžené ovocie (mimochodom, to je výborný zdroj prírodného cukru).

 

A sme pri výnimke. Akej? Tej, čo potvrdzuje pravidlo!

 

Existuje jeden druh sirupu, ktorý z tohto porovnania vychádza trochu lepšie. Čakankový. Vyrába sa z koreňa čakanky a jeho základom je inulín, vláknina s prirodzene sladkou chuťou a mnohými prospešnými účinkami. Čakankový koreň sa tiež upravuje pražením a zaraďuje sa medzi tzv. kávoviny, takže sa používa ako bezkofeínová náhradka kávy.

 

ZAUJÍMAVOSŤ
Vedeli ste, že kocka cukru je českým vynálezom? Do polovice 19. storočia sa obvykle cukor skladoval a prepravoval vo forme homolí. Patent na kockový cukor získal v roku 1843 Jakub Kryštof Rad, riaditeľ dačickej rafinérie.

 

Sladenie ani maškrtenie si však nemusíte odopierať. Dôležitá je striedmosť a zdravý rozum. A pokojne aj pri chudnutí. Základom sú kvalitné potraviny, primerané porcie, treba sa vyhnúť priemyselne spracovaným sladkostiam a ideálne skúsiť si pripraviť maškrty doma, poctivo. Viete, čo do nich dávate, v akom množstve a verte či nie, naozaj chutia lepšie aj vďaka tomu, že vás hreje pocit z dobre vykonanej práce! Okrem toho skvelé maškrty bez zvyšného cukru (často stačí iba ovocie, škorica, čokoláda a netreba ani dosládzať) môžete nájsť v kuchárke STOBu. Okrem rýchloviek na bežné dni v nej nájdete aj sviatočnú klasiku, ale v modernom odľahčenom kabáte!


Cukrovka možno hrozí aj vám. Viete, ako sa brániť?

Naše životy sa zrýchľujú. Informácie o tom, ako by sme mali jesť alebo sa hýbať, sa nám popri pracovných termínoch alebo správach o politike nezdajú byť až také dôležité. Dobre vieme, čo je zdravá životospráva, ale kde na ňu vziať čas? Až zrazu, ako blesk z jasného neba, prepukne cukrovka. Že vám bolo pred nedávnom ešte len tridsať, vôbec nič neznamená. Už teraz sa vám môže rozbiehať, bez toho aby ste zaznamenali prvé príznaky.

 

Choroba z nadbytku

 

Vôbec to nie je tak, že by cukrovka, odborne diabetes, vznikala kvôli veľkému množstvu cukru v strave. V skutočnosti je jej najčastejšou príčinou nadváha alebo obezita – takže energetický nadbytok, či už kalórie pochádzajú zo zákuskov, alebo z údenín. K tomu sa pridá nedostatok pohybu, dedičné predpoklady a telo sa vzoprie. Čo presne sa pri cukrovke deje?

 

Hormón, ktorý nefunguje

 

Všetko sa točí okolo inzulínu, hormónu, ktorý sa vytvára v pankrease a jeho hlavnou úlohou je zaistiť, aby sa cukor z krvi dostal do tkanív nášho tela (napr. svalov alebo pečene), ktoré ho „spália“ ako energiu.

Nechajme teraz bokom diabetes 1. typu, ktorý vzniká u detí a dospievajúcich a jeho príčinou je autoimunitný zápal, ktorý zničí bunky vyrábajúce inzulín. Pri diabete 2. typu, o ktorom je reč, nám inzulín v organizme nechýba. Problémom je, že bunky cieľových tkanív prestanú na tento hormón reagovať tak, ako by mali. Nech sa inzulín snaží, ako chce, cukor sa mu darí do bunky „pretlačiť“ len veľmi ťažko – vzniká takzvaná inzulínová rezistencia.

Spočiatku je telo schopné sa s tým popasovať vďaka vyššej produkcii inzulínu. Časom sa však pankreas vyčerpá, inzulín už na boj s rezistenciou nestačí, cukor sa nespaľuje a jeho hladina v krvi stúpa. Diabetes je na svete.

Cukrovka ohrozuje nohy i srdce

Možno si pomyslíte: aspoň spaľujem menej cukru a nepriberiem. Vysoká hladina krvného cukru (tzv. hyperglykémia) je však pre telo veľmi nebezpečná – poškodzuje takmer všetky telesné tkanivá, hlavne nervy a cievy. To môže viesť k závažným komplikáciám, napríklad k nevratnému poškodeniu sietnice, obličiek (spejúcej až k nevyhnutnosti dialýzy), alebo amputácii dolnej končatiny z dôvodu nevyliečiteľnej infekcie (tzv. diabetická noha). Málokto však vie, že cukrovka spôsobuje aj poškodenie výstelky veľkých ciev, a tým výrazne zvyšuje i riziko srdcového infarktu alebo mozgovej mŕtvice.

 

Prevencia, liečba – a vyliečenie

 

Dobrá správa je, že diabetu 2. typu nie sme nikdy ponechaní napospas. Najlepšie je tejto chorobe predchádzať, ale keď prepukne, dá sa aj zastaviť alebo dokonca úplne vyliečiť. No nie tabletkami či injekčným inzulínom – tie sú síce tiež veľmi užitočné, ale cukrovku neliečia, iba pomáhajú predchádzať jej komplikáciám. Cesta k zdraviu vedie cez schudnutie, správnu životosprávu a zvýšenie telesnej kondície.

 

Posledné varovanie má meno prediabetes

 

Predtým, než u človeka prepukne cukrovka, prechádza rôzne dlhým prechodným obdobím tzv. prediabetu. Pri ňom už ide o ľahkú inzulínovú rezistenciu, ale telo si s ňou ešte vie poradiť, takže hladina cukru v krvi je zvýšená len mierne. Na prediabetes sa najčastejšie príde náhodne, pri vyšetrení krvi z iného dôvodu alebo pri preventívnej prehliadke. Pre človeka je posledným dôrazným varovaním: „Začni dbať o svoje zdravie, inak ťa čaká cukrovka!“ Ako na výstrahu svojho tela odpovieme, závisí len od nás.

Autor: MUDr. Lucie Kovářová

 

MUDr. Lucie Kovářová
Vyštudovala 1. lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Na 3. internej klinike VFN pracuje na výskumnom projekte v oblasti zdravia pacientov závislých od dialýzy (umelej obličke). Okrem toho sa venuje popularizácii medicíny a presadzovaniu zdravej životosprávy s využitím nových technológií. Verí, že zdravie závisí z polovice od prevencie a z polovice od psychickej pohody. Túto správu sa snaží odovzdávať aj pacientom a širokej verejnosti.

 

Vitadio
Vo Vitadiu vieme, že „žiť zdravo“ sa ľahšie povie, než urobí. Preto sme vyvinuli unikátny vedecky podložený program, ktorý vám pomôže zvíťaziť nad cukrovkou alebo sa zbaviť strachu z jej vzniku. Prinášame vám možnosť kedykoľvek sa poradiť so svojou osobnou nutričnou terapeutkou, sledovať svoj pokrok, získať neobmedzený prístup k najdôležitejším informáciám, zveriť sa a inšpirovať. Vitadio – váš pomocník, sprievodca, učiteľ aj najväčší fanúšik na ceste k zdravšiemu životu.