Ak ste fajčiari a cestujete, možno ste natrafili na najrôznejšie správy a mestské legendy, ktoré sa týkajú fajčenia vo svetových metropolách. Najčastejšie to bývajú historky z ďalekej Ázie – od Singapuru po Japonsko. Ako to je s mestskou reguláciou fajčenia na verejnosti v skutočnosti? A ako sa regulácia prejavila u nás?

 

Od Singapuru po Tokio

 

Aj pri zbežnom čítaní webov a internetových fór s dobrými cestovateľskými radami ste sa pravdepodobne stretli s najrôznejšími upozorneniami na zákazy a pravidlá fajčenia na verejnosti v rámci ázijských metropol. Ázia je rozľahlý kontinent a rozdiely v tamojšej mentalite sa prejavujú rôzne – napríklad aj v reštrikciách týkajúcich sa fajčenia.

Jednou z bášt reštrikcií fajčenia na verejnosti je Singapur, ktorý obmedzuje fajčenie dokonca už od sedemdesiatych rokov. Fajčenie na ulici mimo vyznačených zón sa v Singapure určite nevyplatí, pokuta je vysoká od 200 singapurských dolárov a hlavne takmer istá. Singapurské reštrikcie sú evidentne fenoménom, dokonca majú aj heslo na Wikipédii.

Singapurčania si potrpia na čistotu. Vysoké pokuty tu čakajú nielen fajčiarov, ale aj tých, ktorí odhadzujú na zem odpadky. To sa samozrejme týka aj ohorkov. Ak zavítate do neďalekej Číny, stretnete sa s odlišným prístupom. Tu sa fajčenie na verejnosti dosiaľ neupravovalo, ale v posledných rokoch došlo k istým obmedzeniam a zmenám. Ríša stredu síce zostáva aj naďalej najväčším svetovým spotrebiteľom tabaku, ale regulácia fajčenia postihla verejnú dopravu, kancelárie alebo reštaurácie. To je predsa normálne? Poviete si. Keď sa však dostanete do Ázie, možno budete prekvapení. Príkladom môže byť aj Japonsko.

 

Návrat odpadkových košov

 

Japonsko, podobne ako Singapur, dbá na poriadok. Ulice sú dokonale čisté, dokonca také čisté, že aj po pár dňoch v miliónovom veľkomeste sú vaše nové tenisky stále bieloskvúce. Ďalšou zaujímavosťou pre neskúseného cudzinca môže byť rozpor medzi čistotou ulíc a zároveň úplným nedostatkom verejných odpadkových košov. Tie boli odstránené v roku 1995 po teroristických útokoch sekty Óm šinrikjó. Lenže čo s odpadkami?

Japonci sú natoľko disciplinovaní a poriadkumilovní, že si svoje odpadky nosia domov, a to vrátane psích výkalov, ktoré balia do dvoch vrecúšok a následne splachujú vo svojich technologicky vyspelých toaletách! Situácia sa však v poslednom čase mení a počet košov sa opäť zvyšuje – hoci bezpečnosť je tu stále na prvom mieste a počas poslednej návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa sa všetky koše na letisku museli zapečatiť.

 

 

Malá krčmička áno, veľká reštaurácia nie

 

Podobne je to aj s verejným fajčením – existuje tu systém pravidiel a miesta, kde sa rozhodne fajčiť nesmie. Jedným z takých miest bývajú ulice mimo vyhradených zón – buď priamo na chodníku alebo v rôznych prístreškoch a fajčiarskych búdkach. No Európana môže veľmi prekvapiť fajčenie v obľúbených herných halách a v menších reštauráciách.

Aj v reštauračných zariadeniach má fajčenie isté obmedzenia – podľa zákona je povolené len v strednej a malej prevádzkarni. Vo veľkých podnikoch si nezapálite.

Fajčenie v herniach je bežné, ale podľa všetkého aj túto „tradíciu“ čaká zmena. Japonsko je krajina paradoxov – na ulici uvidíte fajčiť málokoho, ale v izakayi nad saké a nakladanými plutvami raje sa na vás usmeje aj tehotná spolustolovníčka s tým, že si pokojne môžete zapáliť. Kultúrny šok, ako má byť!

Okrem toho sa vyhlášky regulujúce fajčenie s blížiacou sa olympiádou sprísňujú. Aj vďaka tomu nájdete na cigaretách maličké nápisy „keep Japan clean“, teda udržujte Japonsko čisté. Nie je výnimkou, že si japonskí fajčiari nosia vo vrecku prenosné popolníky. Ohorok na zemi je tu skutočnou raritou. A len pre zaujímavosť – podobné reštrikcie ako pri klasických tabakových výrobkoch sa v Japonsku často týkajú aj nových systémov zahrievaného tabaku.

 

Všade dobre, doma tiež!

 

Ktovie, či by sme sa naučili bez frflania nosiť vo vrecku prenosný popolník alebo vyhadzovať všetok odpad až doma a triedili ho podľa zložitého modelu ako napr. v Japonsku. Treba však povedať, že aj vďaka protifajčiarskemu zákonu a ďalším opatreniam je to aj na Slovensku s fajčením lepšie! Pred desiatimi rokmi si cigaretu zapálilo takmer 40 % populácie, dnes sa počet znížil na 26 %. A to je naozaj výrazný rozdiel!

Úspešným pomocníkom nielen pre mládež, ktorá ešte stále občas siahne po cigarete, je Fajčiarska linka, ktorá u nás funguje od roku 2016. Sem volajú muži aj ženy, podľa štatistiky v priemere viac muži a priemerný vek volajúcich je 37 rokov. Pracovníci linky sa však stretli aj s prípadmi štrnásťročných fajčiarov.

Slovensko je na tom pomerne dobre – podľa minuloročných výsledkov Eurobarometra je spoločne s Českom pod európskym priemerom, ktorý je 29 % fajčiarov. Hádam nám to vydrží!

Vedeli ste napríklad, že už po 24 hodinách po típnutí poslednej cigarety klesne hladina oxidu vo vašich pľúcach na nulu? Alebo, že po roku abstinencie klesá pravdepodobnosť, že vás postihne infarkt či mozgová mŕtvica? Poďte sa s nami pozrieť, čo všetko na vás čaká, keď sa s tým rozhodnete seknúť.