Karanténa ovplyvňuje zdravie po fyzickej aj psychickej stránke. Súčasná pandémia nového koronavírusu prinútila milióny zdravých alebo asymptomatických ľudí v celej Európe, aby zostávali vo svojich domovoch. Pre väčšinu z nás je to úplne nová skúsenosť. Najlepšou cestou, ako túto situáciu zvládnuť čo možno najlepšie a snáď z nej vyjsť aj o niečo silnejší, je držať sa svojich doterajších zvykov, ale čo najlepšie ich prispôsobiť tejto výnimočnej situácii.

 

Tento článok je spracovaný podľa rád a odporúčaní Dr. Pedra L. Gonzáleza, špecialistu na preventívnu medicínu a verejné zdravie.

Ľudia sa len neradi vzdávajú svojich dlhodobých zvykov, najmä keď je im táto zmena vnútená zvonka tak, ako je to pri súčasnej karanténe. Väčšina z nás pravdepodobne zažíva alebo zažije:

  • Strach a obavy o zdravie – svoje aj svojich blízkych
  • Zmeny spánkového a stravovacieho režimu
  • Problémy so spánkom alebo koncentráciou
  • Zhoršenie chronických zdravotných problémov
  • Frustráciu a nudu
  • Vyššiu konzumáciu alkoholu alebo spotrebu tabakových výrobkov

Existujúce štúdie skúmali infikovaných ľudí alebo ich kontakty izolované v malých skupinách. Väčšina z nich poukazuje na to, že karanténa má negatívny psychologický vplyv, ktorý spôsobuje výkyvy nálad, depresiu, stres, podráždenosť, nespavosť a tiež symptómy posttraumatického šoku.

Z týchto štúdií tiež vyplýva, že finančné straty spôsobené vplyvom karantény na ekonomiku a z toho vychádzajúce socioekonomické napätie zvyšujú ešte niekoľko nasledujúcich mesiacov riziko vzniku psychických problémov, hnevu alebo pocitov úzkosti. To isté platí aj pre stigmatizáciu tých, ktorí infekciu prekonali.

 

Ako bojovať proti emocionálnemu stresu

Dĺžka trvania karantény aj miera reštriktívnych opatrení závisí od miestnych úradov, ale to, ako sa k nim postavíme a ako ich prežijeme, máme vo svojich vlastných rukách. Nikdy nevieme, čo nám život prinesie, ale môžeme sa k nemu stavať negatívne alebo pozitívne.

Brať karanténne opatrenia z pohľadu vlastnej zodpovednosti voči spoločnosti je určite prínosnejšie, než sa im podvoliť z donútenia. Aby sme sa s izoláciou vyrovnali čo možno najlepšie, môžeme sa pokúsiť riadiť nasledujúcimi odporúčaniami.

  • Udržujte spojenie s priateľmi a rodinou. Skúste videohovory alebo si aspoň telefonujte. Neprepadne vás tak pocit izolácie a navyše zabránite tomu, aby ste zamieňali vlastné dojmy s tým, čo sa naozaj deje.
  • Pripravte si denný rozvrh – zahrňte doň nielen prácu z domu alebo štúdium, ale aj cvičenie alebo varenie. Konečne môžete vyskúšať ten komplikovaný recept, čo ste stále odkladali.
  • Začnite s kreatívnym projektom, na ktorý sa vám nedarilo nájsť si čas – oprášte hoci kufrík s maliarskymi potrebami.
  • Píšte si denník z karantény. Zapisujte si, čo sa deje a ako sa cítite.
  • Oddýchnite si od ostatných. Ak máte možnosť, vyjdite na terasu, do záhrady alebo sa na chvíľku zavrite sami do inej miestnosti.
  • Robte si virtuálne výlety alebo navštívte online múzeá a galérie, aby ste odpútali svoju myseľ a na chvíľu zabudli na to, čo sa deje u vás doma.

Prvé údaje o sledovanosti televízií ukazujú, že počas prvých dní karantény rastie čas strávený pred obrazovkou na 3,5 až 7 hodín denne. Pozor na to. Prílišné sedenie pri televízore môže viesť k zhoršeniu imunity, zvýšeniu hladiny cholesterolu a obezite, ale aj k depresiám, rastúcemu pocitu osamelosti, o únave očí ani nehovoriac.

Nemali by sme zabúdať ani na to, že sociálna izolácia v reálnom živote nás môže viesť k tomu, že sa príliš spoliehame na sociálne siete. Tie nám však často poskytujú veľmi skreslený obrázok reality, najmä keď sledujeme nedôveryhodné zdroje. Nadmiera informácií o súčasnej pandémii môže zvyšovať aj pocity úzkosti a neistoty. Aby ste sa vyhli koronavírusovej „infoxikácii“, zahrňte do svojho denného rozvrhu obmedzený čas, keď budete sledovať správy – v médiách aj na sociálnych sieťach.

 

 

Ako zachovať rovnováhu tela a mysle

Tieto dni sú jedinečnou príležitosťou zaviesť nové zvyky súvisiace so zlepšením zdravia:

  • Zhlboka sa nadýchnite, natiahnite celé telo alebo skúste meditovať.
  • Jedzte zdravo, ale neriešte len jedlo, nemala by sa z toho stať obsesia.
  • Plánujte si celodenný jedálny lístok, pomôže vám to, aby ste nezabúdali jesť ani nejedli príliš či „zobkali“ celý deň. Prípravou nových zdravých receptov sa môžete rozptýliť na niekoľko hodín. Keď zapojíte aj zvyšok rodiny, môže to byť príjemná spoločná aktivita.
  • Jedzte zdravo a dostatočne. Sedavý spôsob života nás vedie k tomu, aby sme jedli menej, ale musíme počúvať svoje telo a dopriať mu dostatok živín, ktoré zaistia jeho správne fungovanie a podporia imunitu.
  • Športovanie pomáha zvládnuť karanténu, pretože nám vďaka nemu lepšie plynie čas, zlepšíme svoju kondíciu, dostávame pravidelnú dávku endorfínov, pomáha odbúravať stres a hlavne posilňuje imunitu.

 

Venujte pozornosť deťom

Deti, najmä tie malé do siedmich rokov, nasávajú správanie dospelých ako huby. Hľadajú návod na to, ako zvládať svoje emócie v zložitých situáciách. Napríklad to, že musia byť doma a nesmú chodiť von. V krízových alebo stresových situáciách najčastejšie vyhľadávajú blízkosť a oporu svojich rodičov a blízkych.

Všeobecne sa pre deti všetkých vekových kategórií odporúča:

  • Rozprávajte sa s nimi o pandémii a chorobe COVID-19. Informácie aj spôsob, ktorým ich podávate, prispôsobte veku a schopnostiam detí.
  • Deťom pomáhajte opísať ich pocity, strach alebo smútok: počúvajte ich a pokojným hlasom sa s nimi rozprávajte. Naučte ich, ako so strachom a úzkosťou bojovať.
  • Snažte sa čo najviac udržať rodinné rituály a rytmus alebo si vytvorte nové: domáce hodiny, spoločné cvičenia či domáce práce prispôsobené veku detí.

Uvedomte si, že pár týždňov zmeneného režimu nebude mať na naše zdravie žiadny zásadný vplyv. Väčšina z nás nie sú vrcholoví športovci, ktorí potrebujú svoj metabolizmus ladiť ako švajčiarske hodinky. Je dôležité snažiť sa udržať si od situácie odstup a vnímať ju ako príležitosť na spomalenie, čas na seba alebo oddych od každodenného stresu.